Netanjahuove účelové čelom vzad k Obamovi

Izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi sa podarila elegantná politická vývrtka. Odmietol totiž pricestovať na rokovanie s prezidentom USA Barackom Obamom napriek tomu, že pôvodne Tel Aviv súhlasil s ponúkaným termínom 17. alebo 18. marca.

09.03.2016 09:15
Obama, Netanjahu Foto:
Prezident USA Barack Obama (vľavo) s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.
debata

Okolie premiéra najprv tvrdilo, že mu termíny nevyhovujú pre pracovné zaneprázdnenie. Najnovšie však zaznel dôvod či presnejšie výhovorka, podľa ktorej sa Netanjahu „nechce stať predmetom americkej prezidentskej predvolebnej kampane“, v ktorej sa uchádzači o nomináciu do boja o Biely dom predbiehajú v tvrdení, kto je väčším priateľom Izraela.

„Kandidáti súperia o to, aby ukázali, kto z nich je skutočným priateľom Izraela,“ pokúsil sa Netanjahu, citovaný agentúrou Reuters, zdôvodniť zrušenie návštevy.

Slová izraelského premiéra nasledovali po tom, čo hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť Ned Price, citovaný agentúrou AFP, vyhlásil: „Tešili sme sa na bilaterálne stretnutie a prekvapilo nás, keď sme sa z médií dozvedeli, že namiesto prijatia pozvania zrušil návštevu.“ Price zároveň odmietol ako nepravdivé tvrdenie Tel Avivu, podľa ktorého americká strana nebola schopná prispôsobiť sa programu izraelského hosťa.

A aby bol obraz elegantnej izraelskej politickej vývrtky dokonalý, objavila sa informácia citovaná aj portálom Izrus.co.iI, podľa ktorej dôvodom zrušenia návštevy Washingtonu bola vraj „plánovaná návšteva Netanjahua v Moskve na jeho žiadosť. Mal cestovať aj izraelský prezident Reuven Rivlin. Ten dokonca vraj zrušil cestu do Austrálie. To už však bolo priveľa aj na kanceláriu šéfa kabinetu, ktorý v utorok informoval, že nevie nič o programe prezidenta, a informácie o "urýchlenej“ návšteve Netanjahua v Moskve „pre situáciu v oblasti“ sa nezakladajú na pravde.

Skutočný dôvod izraelského odmietnutia však naznačil denník The Wall Street Journal, keď pripomenul, že Biely dom má stále v pláne, ešte počas mandátu Obamu, prinútiť Izraelčanov a Palestínčanov obnoviť mierové rozhovory. Netanjahu v tejto súvislosti dokonca „ocenil pripravenosť Obamu uskutočniť stretnutie“. Určite nie však konkrétnu iniciatívu Washingtonu, ktorý chce otázku riešenia izraelsko-palestínskeho dialógu položiť dokonca na stôl BR OSN a podporiť návrh rezolúcie o „prinútení k mieru“. Pritom USA doteraz spravidla vetovali všetky podobné iniciatívy OSN. A práve spomínaná téma mala byť aj hlavným bodom rokovania Netanjahua s Obamom. Plán napríklad ráta s uznaním štatútu východného (arabského) Jeruzalema, ako aj so zastavením nelegálneho budovania židovských osád na okupovaných palestínskych územiach. Pritom z najnovšieho prieskumu amerického inštitútu Pew Research Center vyplýva, že 42 percent izraelských Židov považuje výstavbu židovských osád za užitočnú a pomáha bezpečnosti Izraela, zatiaľ čo ďalších 30 percent si myslí, že táto politika škodí.

Na zhoršujúcu sa situáciu na okupovaných územiach reagoval najnovšie palestínsky prezident Mahmúd Abbás, keď upozornil, že Izrael pokračuje vo svojej expanzii na palestínskych územiach budovaním ilegálnych osád, čo ohrozuje realizáciu konsenzuálneho riešenia spočívajúceho v existencii dvoch štátov na území historickej Palestíny. Abbás súčasne ubezpečil, že „sústredene pracujeme na tom, aby sme získali našu zem späť (…) a vytvorili vládu národnej jednoty“. „Zblížili sme sa s našimi bratmi v Gaze,“ vysvetľoval Abbás, čím mal na mysli hnutie Hamas, ktoré vládne v pásme Gazy. Abbás dodal, že vďaka tomuto zblíženiu, „ak Boh dá, ak na to bude vôľa, môže do niekoľkých mesiacov vzniknúť vláda národnej jednoty“.

Washington chce svoje požiadavky adresované Tel Avivu vymeniť za opätovné uznanie Izraela Palestínčanmi ako židovského štátu a zrieknutie sa práva na návrat palestínskych utečencov (viac ako 4 milióny) do svojej pôvodnej vlasti. K spomínanému cieľu by mala USA priblížiť aj v utorok začatá návšteva viceprezidenta Joe Bidena v Izraeli a v Palestínskej autonómii. Desiaty izraelský televízny kanál citovaný portálom MIGnews však upozornil na skutočnosť, že USA „prestali byť v oblasti významným hráčom“. Tvrdenie sa pokúsil oprieť o informáciu týkajúcu sa napríklad tajných kontaktov Jeruzalema so saudskoarabským Rijádom za účasti izraelskej "vysokopostavenej osoby“. „Nemôžem povedať všetko, čo viem o tajnej návšteve, ktorá nebola jedinou,“ cituje izraelský portál MIGnews Zvi Yehezkela, spravodajcu televízie. Podľa neho nový saudskoarabský kráľ bin Abd al-Azíz je prístupný dialógu s Izraelom. „Krajiny Perzského zálivu potrebujú Izrael, pretože čelia spoločnému problému s Iránom, a USA prestali hrať úlohu významného hráča v oblasti,“ tvrdí Yehezkel.

Štát Palestína

Vyhlásili ho roku 1988 a od 29. novembra 2012 je Palestína nečlenským štátom OSN. Slovensko sa pri hlasovaní zdržalo. Palestínsky štát tvoria západný breh rieky Jordán so sídlom Ramalláh a pásmo Gazy s rovnomennou metropolou. Palestínsky štát uznalo doteraz viac ako 135 krajín. Nemalú časť štátu dodnes kontroluje Izrael. Rozloha historickej Palestíny je 26 323 km2, z toho na západný breh Jordánu pripadá 5 690 km2 a na pásmo Gazy 365 km2.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Barack Obama #Benjamin Netanjahu