„Moje stanovisko je jasné: balkánska cesta zostáva zatvorená, a to trvalo,“ povedala ministerka. Iba tento „dôsledný signál“ môže podľa nej migrantmi odradiť od toho, aby sa pokúsili prekonať more cestou z Turecka do Európy.
Miklová-Leitnerová označila balkánske štáty za „alianciu rozumu“, ktorá rozhodnutím uzatvoriť migračnú trasu podstatne prispela k zachovaniu poriadku a stability v Európe.
Rakúsko koncom februára odštartovalo „dominový efekt“, keď vyhlásilo denné limity migrantov, ktorí smú prejsť do krajiny. Tisíce prisťahovalcov sa teraz hromadia na gréckej strane hraníc s Macedónskom a v macedónskom tábore pri srbských hraniciach.
Blokáda tzv. balkánskej migračnej trasy spôsobila, že cez rakúsko-slovinský hraničný priechod Spielfeld neprešiel od začiatku týždňa ani jeden utečenec. Rovnaká situácia trvá už 72 hodín na grécko-macedónskom priechode Idomeni-Gevgelija.
„Momentálne neočakávame, že sa situácia zmení,“ povedal hovorca rakúskej polície. Informovali o tom agentúry DPA a APA.
V predchádzajúcom týždni prekročilo hranice Rakúska a Macedónska približne 1 500 migrantov. Rakúsko zaviedlo denný limit 80 žiadateľov azyl, resp. 3 200 migrantov môže pokračovať do ďalších európskych krajín. Krajina doteraz tieto kvóty neprekročila. Polícia preto z hraničného prechodu Spielfeld stiahla svojich príslušníkov.
Asi 200 policajtov a vojakov v rakúskej spolkovej krajine Korutánsko nacvičovalo, ako postupovať v prípade, že utečenci nelegálne prekročia hranice. Ak si to situácia vyžiada, Viedeň je pripravená do oblasti vyslať posily naostro.
„Každá zásahová zložka má svoj vlastný jazyk a svoju vlastnú taktiku. V relatívne novej situácii asistenčných operácií je veľmi dôležité zlepšiť spoluprácu všade tam, kde sa to dá,“ povedala šéfka korutánskeho policajného riaditeľstva Michaela Kohlweissová.
Macedónsko už od pondelka nedovolilo prejsť hranice z Grécka žiadnemu migrantovi. V dôsledku zablokovania balkánskej trasy uviazlo v Macedónsku okolo 1 500 migrantov, väčšinou ide o Afgancov. Sústredili ich v zbernom tábore Tabanovce, ktorý leží pri hraniciach so Srbskom. V Srbsku na svoj osud momentálne čaká približne 2 000 utečencov. V zbernom tábore v chorvátskom meste Slavonski Brod sa podľa ministerstva vnútra nachádza viac ako 400 ľudí.
V mnohých prípadoch ide o migrantov, ktorých vrátili zo Slovinska, pretože nespĺňali podmienky, aby mohli pokračovať v ceste do Rakúska a Nemecka. Ich ďalšia deportácia však viazne, pretože domovské krajiny často odmietajú vziať týchto ľudí späť.
Slovinsko, Chorvátsko i Srbsko v utorok oznámili, že uzatvárajú svoje hranice pre migrantov, ktorí prichádzajú bez platných dokladov a víz. Ako posledné pristúpilo k tomuto kroku Macedónsko. Krajina navyše uvažuje o tom, že uzatvorí prijímacie centrum pri Gevgeliji, ktoré zriadili v auguste 2015.
Taliansko a Albánsko chcú zabrániť vzniku novej migračnej trasy
Taliansko spolupracuje s Albánskom, aby zabránili možnému presmerovaniu migračných tokov po uzavretí doterajšej hlavnej balkánskej trasy. Uviedol to taliansky minister vnútra Angelino Alfano, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutí Rady EÚ pre vnútorné záležitosti v Bruseli.
„Logika naznačuje, že ak by došlo k prílevu utečencov z Turecka na balkánsku trasu a ak zábrany prerušia ich postup do severnej Európy, môže sa otvoriť cesta cez Albánsko,“ skonštatoval Alfano, ktorého citovala agentúra DPA.
Minister Alfano však zdôraznil, že zatiaľ neexistujú dôkazy o tom, že by nová migračná trasa začala už skutočne vznikať. Dodal, že v rámci preventívnych opatrení plánuje návštevu Albánska už v najbližších dňoch, aby s partnermi z tejto krajiny „urobil všetko možné“ preto, aby sa zamedzilo nelegálnej imigrácii.
Eurokomisár pre migráciu, vnútorné veci a občianstvo Dimitris Avramopulos upozornil, že uzavretie hraníc pozdĺž takzvanej balkánskej migračnej trasy viedlo ku vzniku „humanitárnej krízy“ v Grécku, ktorá sa môže premeniť na „humanitárnu katastrofu“.
Ďalej dodal, že štáty EÚ by mali preberať v rámci dohodnutého programu prerozdeľovania žiadateľov o azyl z Grécka a Talianska najmenej 6 000 osôb mesačne, zatiaľ sa však presunulo menej ako 900 ľudí.
V Grécku uviazlo asi 42 000 utečencov
Nasadenie plavidiel NATO na monitorovanie aktivít pašerákov v Egejskom mori zatiaľ neviedlo k výraznému zmenšeniu prúdu utečencov z Turecka do Grécka. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
NATO poslalo svoju flotilu do oblasti v polovici februára s cieľom hliadkovať a zhromažďovať informácie. Čoskoro sa však objavili operačné problémy ohľadom jej vstupu do výsostných vôd Turecka a Grécka. Minulý týždeň sa dosiahla dohoda strán teritoriálnych vôd, takže misia je plne funkčná až od pondelka.
Podľa údajov UNHCR priplávalo od 1. do 7. marca na grécke ostrovy v jednotlivých dňoch 609, 2 162, 2 569, 3 32, 630, 2 480 a 728 utečencov. V stredu ich priplávalo až 3 340.
Podľa aténskeho krízového štábu uviazlo však v Grécku už 41 973 utečencov. Najkritickejšia je situácia pri macedónskych hraniciach, kde sa tiesní asi 13 000 ľudí, ktorí chcú pokračovať ďalej do Európy.
Predstavitelia gréckej metropoly Atény prisľúbili, že rozšíria kapacitu útočiska pre utečencov v meste, pričom ďalšie ubytovanie poskytnú v prímorskom letnom tábore pre deti. Informovala o tom tlačová agentúra AP.
V utečeneckých útulkoch v Aténach a jeho okolí žije približne 10 000 utečencov a migrantov. Väčšina týchto zariadení sa už celkom zaplnila.
Starosta Atén Jorgos Kaminis oznámil, že mestské úrady poskytnú ďalší pozemok, ktorý umožní rozšírenie útočiska Elaionas v centre metropoly, kde v prefabrikovaných domoch žije okolo 700 migrantov.
Kalaminis uviedol, že mestské úrady „nepripustia“ neformálne tábory v mestských parkoch, na námestiach a uliciach, kde migranti predtým kempovali.
Starosta takisto vyzval centrálnu grécku vládu na väčšiu podporu a povedal, že zabezpečenie humánnych životných podmienok pre migrantov sa musí vyvažovať zachovaním životnej úrovne Aténčanov.