Foto: SITA/AP, Geert Vanden Wijngaert
„Boli to najväčšie teroristické útoky v belgickej histórii. Prečo by v budúcnosti neprišiel druhý alebo tretí taký? Stalo sa to, a to znamená, že sa to môže stať znovu,“ poznamenal Matthijs.
Útoky si vyžiadali viac ako tri desiatky mŕtvych a stovky zranených. Dva výbuchy, ktoré mali na svedomí samovražední útočníci, najprv zničili odletový terminál letiska Zaventem a ďalší atentát potom zlikvidoval súpravu metra v stanici Maalbeek.
Nebezpečenstvo vo vzduchu tušili
„Prečo sa to stalo? Bolo to napísané vo hviezdach, každý tušil, že to v určitej chvíli v Bruseli pravdepodobne príde. Otázka však bola kedy,“ povedal Matthijs. Myslí ti, že po zatknutí spolupáchateľa minuloročných útokov v Paríži Salaha Abdeslama bolo zrejme na mieste okamžite zvýšiť stupeň teroristického ohrozenia, prinajmenšom v hlavnom meste. „Bolo zjavné, že zatknutie v tých skupinách vyvolá napätie,“ podotkol. Abdeslam údajne začal vypovedať a médiá preto špekulujú, že útočníci sa mohli báť odhalenia a svoje plány realizovali narýchlo.
Matthijs tiež pripomenul, že v utorok medzi prvým útokom na letisku a druhým útokom v metre uplynula približne hodina, počas ktorej bruselské zodpovedné úrady nijako výrazne nereagovali na ohrozenie. „Prečo napríklad hneď nezatvorili systém metra a železničnú stanicu? To bude treba zistiť, čas na to mali,“ myslí si odborník.
Bezpečnostné zložky podcenili islamistickú sieť
Už len fakt, že Abdeslam sa mohol v Bruseli niekoľko mesiacov úspešne skrývať, podľa Matthijsa o niečom vypovedá. „Podľa všetkého tu mal celkom veľký fanklub,“ poznamenal. Vyšetrovanie teraz ukazuje, že Abdeslam sa skutočne poznal s dvojicou samovražedných atentátnikov z letiska Zaventem. Podľa polície išlo o bratov Khalida a Brahima El Bakraouiovcov z Bruselu. Známi boli pre svoju kriminálnu minulosť, neboli však spájaní s terorizmom.
„Vyzerá to tak, že sa policajti doteraz sústredili len na Abdeslama a neuvedomili si alebo nevedeli o existencii s ním spojenej siete,“ myslí si odborník. Podľa neho sa zdá, že belgické spravodajské služby nemajú dostatočný obraz o tom, kto v krajine žije a čím sa presne zaoberá. Už dlho je pritom známe, že relatívne malé Belgicko má v prepočte na obyvateľa najväčší podiel zahraničných bojovníkov v radoch islamistických síl zo všetkých štátov EÚ. Sú to belgickí občania, ktorí odišli získať bojové skúsenosti či priamo bojovať v oddieloch IS.
Niektoré údaje hovoria o viac ako 440 týchto belgických radikálov, podľa médií sa ich zatiaľ vrátilo späť vyše sto. Symbolom radikalizácie mladých belgických moslimov sa stala bruselská štvrť Molenbeek, odkiaľ pochádzali či kde žili mnohí z páchateľov vlaňajších novembrových teroristických útokov v Paríži.
Foto: SITA/AP, Valentin Bianchi
Problémom je roztrieštenosť polície
Napriek tomu zrejme o mnohých z nich belgickí spravodajcovia netušia. „Rozhodne mali vedieť, čo sú tí chlapi zač. Keby (útočníci) dorazili napríklad s utečencami, bolo by možné sa vyhovárať, že ich nepoznajú. Ale oni sa tu narodili. Ukazuje to na obrovský spravodajský problém, prinajmenšom v Bruseli,“ tvrdí Matthijs. Problému podľa neho nepomáha ani komplikovaná organizácia belgickej polície, keď len v metropole pôsobí sedem rôznych policajných zborov.
Matthijs navyše upozornil, že aj napriek rozpočtovým škrtom v posledných rokoch majú belgické bezpečnostné sily na starosti tiež ochranu inštitúcií, ako je NATO či budovy Európskej únie. „Brusel nie je len belgické hlavné mesto. Nemajú dosť kapacít,“ myslí si. Ukazuje to podľa neho aj fakt, že v bruselských uliciach od novembra hliadkujú tiež vojaci. Na druhú stranu, armáda sa v Belgicku teší oveľa väčšej dôvere ako polícia. „Keby ste mali ísť o jedenástej večer do Molenbeeku, vezmete si so sebou radšej desať policajtov alebo dvoch výsadkárov?“ poznamenal Matthijs.
Externým faktorom je potom otvorenosť krajín v Európskej únii a nedostatočná ochrana vonkajších hraníc schengenského priestoru. „Do Belgicka sa dá dostať veľmi ľahko,“ dodal bezpečnostný odborník.