Kľúčom k pochopeniu podobných útokov, vrátane tých bruselských, bude preskúmanie výbušnín použitých pri bombových útokoch, a spôsobu ich výroby.
Francúzski vyšetrovatelia uviedli, že bomby, ktoré Islamský štát (IS) použil pri novembrových útokoch v Paríži, ktoré zabili 130 ľudí, boli vyrobené z triaceton triperoxidu (TATP). Ak sa ukáže, že bomby v Bruseli boli tiež z TATP, potom by to tieto útoky priamo prepojilo s tými parížskymi.
Bomby na báze TATP sa vyrábajú z bežnej domácej látky – peroxidu vodíka, ktorý sa používa napríklad na zosvetľovanie vlasov. Podobné bomby sa na Západe stali typickou zbraňou džihádistických teroristov počas posledného desaťročia, pretože materiál na ne sa dá zohnať oveľa ľahšie než vojenské výbušniny, ktoré sú na Západe poväčšinou prísne kontrolované.
Použitie TATP bômb komplikuje skutočnosť, že ich jednotlivé zložky sú po zmiešaní veľmi nestabilné a ľahko môžu pri zlej manipulácii vybuchnúť.
Výroba naozaj účinných TATP bômb vyžaduje skutočný výcvik, čo naznačuje, že do prípravy útokov v Paríži bol zapletený relatívne skúsený výrobca výbušných zariadení, pretože v Paríži teroristi odpálili niekoľko bômb.
O nebezpečenstvo TATP bômb sa presvedčili napríklad dvaja dvadsaťjedenroční spolubývajúci z Texasu, ktorí v roku 2006 skúsili zmiešať koncentrované bielidlo na výbušnú látku. Ich zmes vybuchla, jedného zabila a druhého zranila. Táto dvojica však nemala žiadne politické motívy – chceli len „pre zábavu“ vyhodiť do vzduchu auto.
Vyšetrovatelia, ktorí sa budú v Bruseli snažiť poskladať dokopy, čo sa vlastne stalo, sa budú nepochybne obzerať po tom, kde boli bomby zostavené.
Urobili si ich sami teroristi, alebo ich pre nich niekto zostavil? A kde sa odohral výcvik, vďaka ktorému bombu dokázali zostaviť? Bolo to vo Francúzsku, v Belgicku, v Sýrii alebo na nejakom inom mieste? To sú niektoré z otázok, na ktoré, dúfajme, vyšetrovanie odpovie.
A za zmienku v tejto súvislosti stojí tiež skúsenosť americkej polície po útokoch z 11. septembra 2001. Vtedy newyorská polícia spustila takzvanú Operáciu Nexus, v rámci ktorej policajti navštívili tisíce obchodov v meste a po celom severozápade, ktoré predávali alebo distribuovali materiály, ktoré by mohli poslúžiť k teroristickej akcii.
Mohlo to byť čokoľvek od rúrok hodiacich sa na nálože až po výbušný „čierny prach“ využívajúci sa do petárd. A každý majiteľ obchodu od nich počul: „Pokiaľ zaznamenáte čokoľvek, čo vybočuje z bežnej prevádzky, dajte nám vedieť.“