Kto, kde, kedy a prečo? Európa v súvislosti s teroristickými útokmi v Bruseli stále tápe pri hľadaní odpovedí na tieto otázky. A zároveň sa polícia snaží rozpliesť celú sieť radikálov, ktorí mali možno aj ďalšie plány. Bezpečnostné zložky totiž našli laptop, v ktorom boli fotografie belgického premiéra Charlesa Michela.
Podľa miestnych médií polícia získala počítač krátko po útokoch 22. marca. Zdá sa, že patril Ibrahimovi el-Bakraouiovi, ktorý sa odpálil na bruselskom letisku. V laptope sa totiž údajne našiel jeho závet.
Denník New York Times s odvolaním sa na belgické noviny L’Écho napísal, že Michela o možnej hrozbe informovali. Predseda vlády musí rátať so zvýšenými bezpečnostnými opatreniami. Michela bolo doteraz možné neraz stretnúť v pomerne obyčajných bruselských reštauráciách. Jeho rezidencia je blízko americkej ambasády v Bruseli. Podľa New York Times Belgicko spolupracuje s USA pri preverovaní údajov získaných z počítača.
Rozpletanie siete
Je už jasné, že minulotýždňové atentáty v belgickom hlavnom meste boli spojené s masakrou v Paríži vlani v novembri. Teroristická bunka s väzbami na džihádistický Islamský štát (IS) stála za oboma týmito útokmi, ktoré si spolu vyžiadali viac ako 160 mŕtvych.
Minimálne jeden terorista, ktorý sa podieľal na bruselskom krviprelievaní, je pravdepodobne stále na úteku. Ide o muža v bledom saku a klobúku, ktorého zachytili bezpečnostné kamery na letisku v blízkosti dvoch atentátnikov.
Snaha preniknúť do konania teroristickej bunky však na druhej strane ukazuje, že európske bezpečnostné služby majú problém so spracovaním informácií. Podľa Holandska USA týždeň pred útokmi varovali pred konaním Ibrahima Bakraouiho a jeho brata Khalida, ktorý sa odpálil v bruselskom metre. Belgické úrady dostali informáciu 17. marca. Aspoň to tvrdí Holandsko. Belgicko to však podľa agentúry Reuters popiera.
Mohol Brusel reagovať ráznejšie a rýchlejšie? Ibrahim mesiace porušoval pravidlá podmienky, v ktorej bol. Vlani ho chytili v Turecku, ale deportovali do Holandska. Za terorizmus nebol na neho vydaný medzinárodný zatykač. Khalid Bakraoui však bol podozrivý z toho, že verboval ľudí pre džihádistické organizácie. Úrady od októbra nevedeli, kde je.
O teroristickej bunke azda viac prezradí Salah Abdeslam. V novembri sa mal odpáliť v Paríži, ale v poslednej chvíli si to rozmysel a utiekol do Belgicka. Napriek takému konaniu mu však ďalší radikáli pomáhali. Belgická polícia ho zadržala 18. marca.
"Zdá sa, že hovoríme o pomerne rozsiahlej sieti v súvislosti s teroristickými útokmi v Paríži a Bruseli. Nedá sa to tvrdiť s úplnou istotou, ale Abdeslam bol pravdepodobne dosť vysoko postavený,“ reagoval pre Pravdu Petter Nesser, autor knihy História islamistického terorizmu v Európe. "Abdeslam neurobil v Paríži to, čo mal. Zdá sa však, že mal svoju úlohu ako koordinátor, ako líderský typ. Stále však o ňom máme pomerne málo informácií,“ pripomína Nesser.
Lepšia spolupráca
Teroristické útoky rozpútali aj debatu o nových bezpečnostných štruktúrach. Tvrdí to predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker či taliansky premiér Matteo Renzi.
"Potrebujeme bezpečnostný program, ktorý nebude mať obmedzenia. Potrebujeme aj kultúrny, politický a sociálny program,“ uviedol Renzi po bruselských útokoch. "EÚ musí investovať do jednotnej obrannej a bezpečnostnej štruktúry. Európa diskutuje a argumentuje od roku 1945 o spoločnej obrannej politike,“ pripomenul taliansky premiér.
"Nový pakt slobody a bezpečnosti by bol pekný, ale potrebujeme najmä praktické riešenie. Najväčším problémom je, že EÚ a NATO zlyhávajú v spolupráci. Teroristická hrozba by mala viesť úniu a alianciu k tomu, aby odhodili malicherné nezhody,“ uviedol pre Pravdu Stanley Sloan, autor knihy Obrana Západu. "EÚ a NATO by mali okamžite vytvoriť protiteroristickú pracovnú skupinu,“ myslí Sloan, ktorý pôsobí aj vo washingtonskej Atlantickej rade.
Odborníci tiež zdôrazňujú posilnenie spolupráce medzi Európou a USA. Lenže to tiež nebude jednoduché. Amerika a EÚ sú síce spojenci, ale to neznamená, že ich kontakty sú bezproblémové. Týka sa to výmeny spravodajských informácií, ale aj pohľadov na riešenie konfliktov a problému terorizmu. Washington partnerom v EÚ v oblasti spolupráce tajných služieb nie vždy dôveruje. Európu zase nahnevali odhalenia Edwarda Snowdena, že americká Národná bezpečnostná agentúra sledovala komunikáciu politikov na starom kontinente.
"Po útokoch v Paríži aj Bruseli sme boli svedkami jednoznačne rozdielnych pohľadov na výmenu osobných informácií a na to, koľko dát by si mali partneri vymieňať. Táto nedôvera siaha ešte do čias prezidentovania Georgea Busha a vojny v Iraku,“ citoval internetový denník Christian Science Monitor Markusa Thiela, riaditeľa Programu európskych a euroázijských štúdií na Floridskej medzinárodnej univerzite v Miami.