Posilnenie americkej prítomnosti od februára 2017 bude vo forme obrnenej brigády, teda asi 250 tankov, bojových vozidiel pechoty a ďalších vojenských mechanizmov. Takýto útvar má zvyčajne 4 700 mužov. Podľa Breedlova by do konca roku 2017 mali byť v Európe spolu tri brigády.
Američania si so sebou privezú aj najmodernejšiu techniku. V súčasnosti používaná výzbroj zostane v Európe, kde ju opravia. Armáda ju bude mať ako zálohu v skladoch v Belgicku, Holandsku a Nemecku.
Podľa USA sú tieto kroky odpoveď na agresiu Ruska. Spojené štáty postupne znižovali svoju vojenskú prítomnosť v Európe. Na konci roku 2013 už nemali na starom kontinente prakticky žiadne tanky. Zmenilo sa to však s ruskou anexiou Krymu a podporou Moskvy pre separatistov na východe Ukrajiny.
Pobaltské krajiny, Poľsko či Rumunsko požadujú aj stálu prítomnosť amerických síl na ich území a základne NATO. Varšava dokonca tvrdí, že bez nich sa cíti ako druhotriedny člen aliancie.
V poľskom hlavnom meste sa koná v júli summit NATO, kde sa bude ďalej rozhodovať o budúcej stratégii smerom k Rusku, ale aj o ďalších bezpečnostných výzvach. Stále základne NATO na východe Európy však zatiaľ nemajú podporu krajín ako Nemecko či Taliansko.
Celkovo je podľa agentúry AFP v súčasnosti v Európe 60-tisíc vojakov. Obrnená brigáda nebude na starom kontinente umiestnená nastálo, ale na deväťmesačnom rotačnom princípe. Americkí vojaci budú cvičiť v rámci operácie Atlantické odhodlanie s kolegami z Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska Bulharska a Maďarska.
Rusko tvrdí, že tieto kroky NATO nemajú žiadne opodstatnenie. Moskva sa im však nebude len tak prizerať. "Určite na ne odpovieme úplne asymetricky,“ vyhlásil Alexander Gruško, ruský veľvyslanec, pre televízny kanál Rosija-24.
"Nie sme pasívni pozorovatelia. Stále prijímame vojenské opatrenia, ktoré považujeme za nevyhnutné, ako rovnováhu tejto posilnenej prítomnosti, ktorú nepovažujeme za opodstatnenú,“ vyhlásil Gruško.
Za slovami asymetrická odpoveď sa môže skrývať takmer čokoľvek. Teda aj pokračujúca propagačná ofenzíva proti Západu, podpora euroskeptických hnutí v EÚ či vojenské, diplomatické a ekonomické opatrenia.
Viaceré východoeurópskej krajiny však vyhlásenie US privítali. "Toto rozhodnutie je dôležité najmä v súvislosti s prejavom prezidenta Baracka Obamu,“ citovala agentúra AFP lotyšského ministra obrany Raimondsa Bergmanisa, ktorý pripomenul návštevu šéfa Bieleho domu v Tallinne v septembri 2014.
"Vtedy prezident USA povedal, že ochrana Tallinnu, Rigy a Vilniusu je rovnako dôležitá ako Berlína, Paríža a Londýna.“
V európskych diplomatických kuloároch sa intenzívne diskutuje o tom, či USA a Rusko nechystajú nejakú širšiu strategickú dohodu, ktorá by sa mohla týkať aj Ukrajiny. Špekulácie sú založené na spolupráci Moskvy a Washingtonu v Sýrii.
"Cena, ktorú by Západ za to musel zaplatiť, by však bola veľmi vysoká. Dohody z Miska stále nie sú zavedené do praxe. Zaostávajú v tom Rusi, ale aj Ukrajinci. Dohoda s Kremľom, napríklad zrušenie sankcií, by však celú ťarchu riešenia presunula na Kyjev,“ tvrdí Sijbren de Jong z Centra pre strategické štúdie v Haagu.
"Rusko by nemuselo urobiť nič. To by sa určite nepáčilo pobaltským štátom či Poľsku. Bolo by aj veľmi problematické pre nadchádzajúci summit NATO,“ uviedol pre Pravdu de Jong.