Uviedol, že kým Baku nasadilo do konfliktu v Náhornom Karabachu modernú výzbroj, Jerevan má k dispozícii „len zbrane z 80. rokov“.
Sargsjan uviedol, že prišiel do Nemecka podporiť právo karabašského ľudu na sebaurčenie, ktoré by podľa neho malo medzinárodné spoločenstvo rešpektovať. Merkelová na tlačovej konferencii vyzvala obe strany, aby dodržiavali prímerie.
„Všetko je predovšetkým potrebné urobiť pre zastavenie krviprelievania a odvrátenie ďalších strát na ľudských životoch. Úsilie o dosiahnutie prijateľného a trvalého zastavenia paľby je preto mimoriadne dôležité,“ konštatovala kancelárka.
Prímerie v Náhornom Karabachu, územie s prevažne arménskym obyvateľstvom v juhozápadnom Azerbajdžane, bolo vyhlásené po štyroch dňoch bojov. Zastavenie paľby podľa agentúry Reuters dohodli v utorok vysokí armádni predstavitelia znepriatelených krajín na rokovaní v Moskve.
Rusko sa v urovnaní konfliktu mieni aj ďalej výrazne angažovať. Sargsjan sa má vo štvrtok v Jerevane zísť s ruským premiérom Dmitrijom Medvedevom, ktorý má v piatok pokračovať vo sprostredkovací misii v azerbajdžanskej metropole Baku.
Sargsjan sa v Berlíne na správanie Ruska sťažoval. „Rusko je náš strategický partner a my s bolesťou prijímame správy, že Rusko a ďalšie spojenecké štáty predávajú zbrane Azerbajdžanu,“ povedal arménsky prezident a dodal, že Jerevan má len málo možností tento stav zmeniť.
Azerbajdžan má moderné zbrane, a ako ukázali minulé dni, je pripravený ich použiť, povedal Sargsjan. „Sila však nespočíva v moderných zbraniach a tancoch, ale vo viere, že je nevyhnutné brániť vlasť. A túto vieru uchováva ľud Arménska i Karabachu,“ uviedol.
K zastaveniu ruských, a tiež izraelských vojenských dodávok do Azerbajdžanu vyzval arménsky poslanec Edmon Marukjan. Arménski zástupcovia podľa agentúry Arka odoslali kolegom v Moskve a Tel Avive list, v ktorom vyzvali na anulovanie všetkých zmlúv týchto krajín o vojenskej spolupráci s Baku.
Rusko a Arménsko sú na rozdiel od Azerbajdžanu členmi Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorá združuje šesť postsovietskych štátov. Pakt obsahuje aj ustanovenia o vojenskej pomoci v prípade vonkajšieho napadnutia.
Rusko sa v karabašskom konflikte snaží správať neutrálne a usiluje sa o sprostredkovanie prímeria. Podľa ruských médií sa konflikt odohráva na medzinárodne uznávanom území Azerbajdžanu, a regule ODKB sa naň teda nevzťahujú.