S kurdskou kartou hrá už aj Kyjev

„Prekvapilo nás, že niektoré západné krajiny návrh zablokovali. Deštruktívnu stopu pridala aj ukrajinská delegácia,“ reagoval Vitalij Čurkin, ruský predstaviteľ v OSN, na výsledok rokovania BR OSN v noci na stredu.

Ruský návrh odôvodnil tým, že účasť všetkých Sýrčanov bez rozdielu si vyžadujú očakávané rokovania o budúcom sýrskom štátnom politickom systéme. A preto Rusi v predstihu, ešte v posledný marcový deň, poskytli na diskusiu návrh dokumentu, ktorý obsahoval práve neodkladnú účasť všetkých opozičných síl v Sýrii vrátane Kurdov na dialógu.

„Napriek našej snahe hľadať kompromisné riešenie západní členovia BR OSN (Francúzsko, Británia, USA) a Ukrajina, ktorá sa k nim pridala, svojimi pozmeňujúcimi návrhmi prakticky zablokovali ruský návrh dokumentu. Nimi navrhované zmeny oslabujú podstatu ruského návrhu,“ vrátila sa v stredu v Moskve k problému v priamom televíznom prenose aj Maria Zacharovová, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia.

Zároveň pripomenula, že medzi neprajníkmi sú aj regionálni hráči, ktorí ignorujú sýrskych Kurdov. „Majú vlastné plány, ktoré kladú nad osud Kurdov. Pritom bez nich je nemysliteľný plnohodnotný dialóg. Aj preto budeme túto tému opakovane nastoľovať,“ dodala Zacharovová.

Vrásky na čele nielen tureckých politikov robí predstava sýrskych Kurdov z Oddielov ľudovej sebaobrany o neodkladnom vytvorení opozičnej vojenskej aliancie, ktorá by zastrešovala Kurdov, Arabov, Asýrčanov, ako aj ďalšie etnické skupiny žijúce v Sýrii. Pritom, ako potvrdil pre portál Vzgľad Sálih Muslim, spolupredseda sýrskej kurdskej Strany demokratickej jednoty, sýrski Kurdi chcú ostať súčasťou Sýrie.

„Našu budúcnosť sme vždy spájali s jednotným demokratickým sýrskym štátom,“ vyhlásil predstaviteľ sily, ktorá ešte pred ruským bombardovaním ako jediná úspešne bojovala na severe krajiny proti teroristom z Islamského štátu. Azerbajdžanský politológ Elman Nasirov však pripomína, že Kurdi majú v konečnom dôsledku v pláne vytvoriť na území Iránu, Turecka, Iraku a Sýrie veľký kurdský štát.

„Ide o zámer, ktorý bol aktuálny už počas vlády prezidenta USA Georgea Busha mladšieho a ktorý môže byť aktivovaný v ktorúkoľvek chvíľu,“ pripomenul politológ. Zatiaľ však ide o hudbu budúcnosti. Nielen preto, že žiadna z krajín, v ktorej žijú Kurdi, im dobrovoľne „neprepustí“ kus územia, ale hlavne preto, lebo momentálne je pre Kurdov prvoradou úlohou porážka islamských radikálov.

V súvislosti s postojom USA k ruskému návrhu sa vynára nedávne vyhlásenie Samanthy Power, veľvyslankyne USA pri OSN, ktorá opakovane vyzýva na politický dialóg zainteresovaných strán.

„Ako pokazená platňa opakujeme v BR OSN, že krízu nemožno vyriešiť iba silou, ale potrebné je politické riešenie,“ citujú agentúry Power napríklad z jej februárového vyhlásenia. V prípade sýrskych Kurdov to vari neplatí?

Zablokovanie ruského návrhu o ich účasti na pôde BR OSN sa pritom odohralo v čase, keď v Moskve rokoval Staffan de Mistura, osobitný vyslanec OSN pre otázky Sýrie, a chystal sa navštíviť aj Teherán, Damask a saudskoarabský Ri­jád.

Od 27. februára platí v Sýrii zastavenie paľby, ktoré sa napriek počiatočnej skepse Západu darí plniť. Nevzťahuje sa však na teroristické zoskupenia Islamský štát, front An Nusrá, ako aj na ďalšie radikálne islamské skupiny, ktoré sú na teroristickom zozname BR OSN.