Za jednu minútu Gagarinovho letu pôjde do vesmíru tisíc balónikov. Na 12. apríla 2016 pripadá 55. výročie prvého letu človeka do vesmíru.
Flash mob s názvom „Zdvihni hlavu“ pripravujú pri príležitosti letu prvého človeka do vesmíru Federálna kozmická agentúra Roskomos, holding Ruskej televízie a rozhlasu (VGTRK), obyvatelia miliónových miest v Rusku ako aj miest priamo zviazaných so životom prvého kozmonauta sveta Jurija Gagarina.
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) 7. apríla 2011 v rezolúcii A/65/L.67 vyhlásilo v New Yorku 12. apríl za Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru. Dovtedy sa 12. apríl z rozhodnutia Medzinárodnej leteckej federácie oslavoval vo svete ako Svetový deň letectva a kozmonautiky. Prvým človekom vo vesmíre sa 12. apríla 1961 stal dôstojník Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), letec a kozmonaut 27-ročný Jurij Alexejevič Gagarin.
Dvanásty apríl sa považuje za triumf vedy a všetkých, ktorí aj v súčasnosti pracujú v oblasti kozmického priemyslu.
V Moskve 10. apríla 1981 otvorili Memoriálne múzeum kozmonautiky, jedno z najzaujímavejších technických a vedeckých múzeí v hlavnom meste vtedajšieho Sovietskeho zväzu (ZSSR). Múzeum otvorili k 20. výročiu letu Gagarina do vesmíru.
V dejinách kozmonautiky zostane zapísaný Gagarinov výrok: „Pojechali“. Vyslovil ho vo chvíli, keď vesmírna loď Vostok zdolávala zemskú príťažlivosť.
Legendárny Gagarinov let trval 108 minút, stal sa potvrdením prvenstva ZSSR v rozvoji pilotovaných kozmických letov a zvládnutí kozmických technológií.
Sovietsky kozmický program sa začal rozvíjať už v druhej polovici 50. rokov 20. storočia a od začiatku išlo o koncepciu na podporu armády. Ozbrojené sily ZSSR vtedy chceli nadobudnúť vojenskú prevahu nad – podľa vtedajšej ideológie – „kapitalistickým svetom“.
Prvá umelá družica Sputnik sa dostala na obežnú dráhu v októbri 1957. Sovietske vedenie sa potom rozhodlo urýchliť program letu prvého človeka do vesmíru.
V rámci programu Zenit, spojeného s letom človeka do kozmu, sa mal začať vypracovávať projekt vesmírnej lode Vostok. Do vesmíru sa pred človekom dostali najskôr zvieratá; z nich najznámejším sa stal pes Lajka, ktorého do kozmu vyniesla raketa Sputnik-2.
Potom nadišiel 12. apríl 1961 a správa o tom, že Jurij Gagarin ako prvý človek vzlietol do vesmíru na lodi Vostok-1 a po lete úspešne pristál.
Jurij A. Gagarin (9. 3. 1934 – 27. 3. 1968) bol letcom a kozmonautom ZSSR a prvým človekom, ktorý sa dostal na palube nosnej rakety do kozmického priestoru. Zahynul tragicky v dôsledku leteckej havárie neďaleko dediny Novosiolovo vo Vladimirskej oblasti.
Zomrel v cvičnom lietadle za okolností, ktoré ostávali dlhé roky nezverejnené. Až v júni 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov v rozhovore pre televíznu stanicu Russia Today zverejnil dovtedy zatajované okolnosti havárie Jurija Gagarina.
Leonov povedal, že v tesnej blízkosti UTI Mig-15 s Gagarinom a Serioginom neoprávnene preletelo iné lietadlo, ktoré MiG-15 poslalo rýchlosťou 750 km/h do vývrtky. Leonov, ktorý v roku 1965 ako prvý človek vystúpil do otvoreného kozmu, ďalej pre TV stanicu uviedol, že „v ten istý deň prebiehali skúšky stroja Su-15, ale ten mal letieť vo výške 10.000 metrov, prípadne vyššie. Nie však vo výške 450–500 metrov. Bolo to porušenie letového postupu“, dodal Leonov.
Život človeka s nezabudnuteľným úsmevom bol opradený legendami. Podľa jednej z nich sa Gagarin narodil 8. marca, ale údajne v pôrodnici usúdili, že chlapec by nemal sláviť narodeniny na Medzinárodný deň žien. Preto mu do rubriky dátum narodenia zapísali 9. marec. Od Gagarinovho letu ľudstvo na ceste objavovania vesmíru dosiahlo pokrok. Do elitného klubu kozmonautov sa 2. marca 1978 letom Vladimíra Remeka zaradilo aj bývalé Československo, 20. februára 1999 sa začala vesmírna misia prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu.
Dňa 16. júna 1963 absolvovala let do vesmíru prvá žena, Valentina Tereškovová. Na palube lode Vostok-6 strávila vtedy 26-ročná ruská kozmonautka 71 hodín a Zem obletela 48-krát. Po 20 rokoch od Gagarinovho prvého letu do vesmíru, 12. apríla 1981, vypustili USA prvý raketoplán – oproti rakete išlo o stroj inej konštrukcie a najmä viacnásobne použiteľný. Neskôr sa začali budovať vesmírne stanice – najskôr vo februári 1986 ruský Mir, potom ISS, ktorá slúži dodnes.
Popri kozmonautoch a astronautoch z rôznych krajín a čínskom tajkonautovi Jang Li-wejovi sa do vesmíru dostali už aj „turisti“ – v decembri 1990 im dvere do vesmíru otvoril japonský novinár Tojohiro Akijama. Stal sa prvým komerčným pasažierom a na stanici Mir pobudol sedem dní.
Kooperácia Ruska a USA vo vesmíre môže viesť k spolupráci na Zemi
Ruský prezident Vladimir Putin vyjadril nádej, že spolupráca s USA vo vesmíre bude pokračovať napriek komplikáciám vo vzťahoch oboch krajín na Zemi.
Ako informovala agentúra TASS, Putin to uviedol v príhovore k posádke Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), ktorý sa uskutočnil pri príležitosti Dňa kozmonautiky. Ten sa v Rusku slávi každoročne na výročie letu prvého človeka – Jurija Gagarina – do vesmíru.
Dôkazom, že spolupráca medzi Ruskom a USA je možná, je podľa Putina aj súčasné spolužitie a spolupráca ruských kozmonautov a amerických astronautov na ISS, ktorí sú schopní „plniť dôležité úlohy, ktoré stoja nielen pred našimi krajinami, ale i pred celým ľudstvom“.
Spoluprácu vo vesmíre Putin označil za „veľmi vážny smer kooperácie s USA i ďalšími krajinami“. Spolupráca aj v takej oblasti, akou je výskum vesmíru, „by nám mohla pomôcť zblížiť naše pozície a možno prostredníctvom tejto spolupráce lepšie chápať jeden druhého na Zemi“, uviedol Putin.
Ruský prezident sa prostredníctvom telemostu spojil aj s kozmodrómom Vostočnyj, ktorý sa stavia v Amurskej oblasti na ruskom Ďalekom východe, a hovoril aj s legendárnymi kozmonautmi Valentinou Tereškovovou a Alexejom Leonovom.
Štátna vesmírna agentúra Roskosmos pred niekoľkými dňami oznámila, že prvý štart z nového kozmodrómu sa uskutoční 27. apríla o 05.01 h moskovského času.
Podľa agentúry TASS sa už začala predštartová príprava všetkých systémov kozmodrómu, nosnej rakety i všetkých zariadení. Nosná raketa Sojuz by mala vyniesť na obežnú dráhu družice Aist-2D a Michajlo Lomonosov, ktoré zostrojili v laboratóriách Moskovskej štátnej univerzity, a nanodružicu SamSat-218.