„V prvom rade musíme realizovať reformy, ktoré sú prvoradou časťou programu spolupráce MMF s Ukrajinou,“ upozornila najnovšie Valeria Gontarevová, vedúca ukrajinskej delegácie na rozhovoroch s predstaviteľmi fondu, ktorý na jeseň minulého roku pozastavil Kyjevu poskytnutie druhej časti pôžičky vo výške 1,7 miliardy dolárov. Po tom, čo už získal prvú časť v hodnote päť miliárd.
„Oficiálny Kyjev treba stále tlačiť realizovať reformy a finančná pôžička sa musí prísne viazať na ich plnenie,“ cituje portál LIGA.net Stevena Pifera, bývalého veľvyslanca USA na Ukrajine. Podľa jeho slov by bol veľmi rád, ak by Západ poskytol Ukrajincom ešte väčšiu finančnú pomoc, ale „pod podmienkou, že budú ešte viac reformovať systém“. V preklade to znamená tvrdé škrty napríklad v sociálnej oblasti. Ibaže Hrojsmanov kabinet sa už teraz stretáva so silným odporom nielen politickej opozície, ale hlavne väčšiny spoločnosti: Napríklad v súvislosti s plánom drasticky, aj keď postupne, zvýšiť ceny za komunálne služby. Výsledkom je, že sa spomínaná reforma zatiaľ odkladá.
Plán či presnejšie diktát MMF ráta v neposlednom rade aj s privatizáciou štátnych podnikov a otvorením sa ukrajinského trhu európskej nadprodukcii. Čo ale neplatí v opačnom garde. Dokumentuje to napríklad pondelňajšia informácia ukrajinského portálu Korrespondent. biz podľa ktorého ukrajinský vývoz len za prvé dva mesiace tohto roku klesol o viac ako 21,3¤% a dosiahol objem 4,7 miliardy dolárov. Pritom za spomínané obdobie až 44,4¤% exportu smerovalo do EÚ a iba 7,9¤% do Ruska.
Na druhej strane prezident Petro Porošenko a ukrajinská výkonná moc, ktorú po odstavení premiéra Arsenija Jaceňuka má hlava štátu pod plnou kontrolou, volá po dodávkach zo Západu. Konkrétne z USA. Ibaže opakovane žiada dodávky útočných zbraní. Majú byť „zárukou pred hrozbou separatistov“ v samozvanej Luhanskej a Doneckej republike na východe krajiny, ako aj pred „hroziacou ozbrojenou ruskou agresiou“.
„Vojenské riešenie konfliktu považujú v Bielom dome za katastrofu pre všetkých… Zdvojnásobenie dodávok zbraní by znamenalo viac ukrajinskej bolesti. Trpelo by viac ľudí,“ reagovala nepriamo a zároveň pripomenula Porošenkovi a spol. Samantha Power, veľvyslankyňa USA v OSN citovaná v pondelok ukrajinským portálom Korrespondent. Zároveň konštatovala, že Washington už Kyjevu poskytol nemálo vojenskej logistickej pomoci. „Asi tri miliardy dolárov predstavuje aj ďalšia, finančná pomoc. Investujeme do reforiem justície a antikorupčných programov. Až čas ukáže, či táto politika a izolácia Ruska prinesú očakávané výsledky,“ dodala Power.
Zatiaľ, aspoň podľa švajčiarskych novín Tages Anzeiger, to ale nevyzerá ružovo. „Ukrajina kráča späť v ústrety skorumpovanej klike. Novú vládu tvoria Porošenkoví verní spolupracovníci, ktorí nemajú skutočný záujem o realizáciu reforiem,“ konštatujú noviny. Podľa nich Ukrajina vedená Porošenkom sa čoraz menej líši od starého systému, s ktorým chceli skoncovať Ukrajinci na Majdane.
„Ľudí z Donecka vymenili ľudia z Vynnice, ktorú spájajú s premiérom Hrojsmanom. Tvoria polovicu kabinetu. Ďalšia je prepojená s prezidentskou korporáciou Roshen,“ reagoval na najnovšiu politickú rošádu v Kyjeve ukrajinský politológ Ruslan Bortnik pre agentúru RIA Novosti Ukraina. Jeho kolega Sergej Belaško zase spochybnil narýchlo vytvorenú dvojkoalíciu Bloku Petra Porošenka a Ľudového frontu „zvrhnutého“ Arsenija Jaceňuka.
„Dlho sa neudrží, pretože prakticky neexistuje. V skutočnosti má k dispozícii 206 hlasov a možno o nejaký hlas navyše. Maximálne ale 221 pri potrebných 226,“ pripomenul Belaško. Ako konštatoval, prvýkrát v novodobých ukrajinských dejinách parlament „spojil nespojiteľné“: v jednom balíku odvolali bývalého premiéra, vymenovali súčasného a so spätnou platnosťou zrušili rozhodnutie o nedostatočnej práci predchádzajúceho kabinetu. „Podarilo sa to vďaka hlasom patriacim plynovej loby, poslancom z frakcie Vôľa ľudu a Obroda. A za to očakávajú protislužbu.“ dodal politológ.