Očakávali ste takú veľkú podporu pre Hofera?
Prieskumy ukazovali tesnejší výsledok. Je prekvapujúce, že Hofer získal tak veľa hlasov. Zdá sa, že sú stále ľudia, ktorí sa k Slobodnej strane Rakúska (FPÖ) v prieskumoch nehlásia. Vyzerá to tiež tak, že mnoho voličov sa rozhodovalo v poslednej chvíli. A tých získal Hofer. Vedie prakticky vo všetkých vekových skupinách, čo sa týka mužských voličov. Podľa mňa je aj favoritom, aby sa stal prezidentom.
Prečo?
Kandidát Zelených Alexander Van der Bellen, ktorý skončil druhý s približne 20 percentami hlasov, získal podporu najmä vo Viedni. Ale hlavné mesto je veľmi špeciálne. Je to množstvo ľudí, ktorí majú migrantské korene. Aj tí, čo žijú vo Viedni dlhšie, rovnako tí, čo sa sem sťahujú.
Predpokladáte, že demokrati a ľudovci, teda tradičné rakúske strany, podporia Van der Bellena proti krajne pravicovému Hoferovi?
Dá sa to očakávať. Otázkou je, či to bude stačiť. Sociálna demokracia takmer určite podporí Van der Bellena. Lenže časť jej voličov už aj tak prešla k FPÖ a ďalší nehlasujú. Nie som si istý, či ľavica dokáže presvedčiť voličov. Azda okrem tých, ktorí odovzdali hlas sociálnodemokratickému kandidátovi aj v prvom kole. Tých však bolo okolo 11 percent. Pravdu povediac, teraz to vyzerá tak, že keď vás podporí tradičná strana, môžete na tom skôr stratiť, ako získať.
Platí to aj o možnej podpore ľudovcov pre Van der Bellena?
Nemáme na to presné dáta. No voliči ľudovcov sú takým mixom. Časť z nich, podľa všetkého takých tradičnejších, konzervatívnejších, podporila nezávislú centristickú kandidátku Irmgard Grissovú (získala viac ako 18 percent hlasov, pozn. red.). Nevieme, za koho zahlasujú v druhom kole. Asi niektorí prejdú k Zeleným. Ale Hofer svoju kampaň stavia umiernene, snažil sa pôsobiť príjemne. Bol takpovediac vlkom v ovčom rúchu. Ľudia ho vnímali ako fajn človeka, ktorý si získava voličov naprieč politickým spektrom. Hofer nebol rakúskym Donaldom Trumpom. Preto ani nevieme, ku komu sa priklonia stredovo orientovaní voliči.
Povedali ste, že Hofer viedol umiernenú kampaň. Ale FPÖ je krajne pravicová strana.
Označil by som ju tak. Je to populisticko-pravicová strana. Prešla však zmenou imidžu. FPÖ sa snaží získať si ženy, pôsobiť umiernenejšie. Byť štátnická. Čo sa týka viacerých osobností strany, tak od nich stále znie radikálna rétorika. Ale na všeobecnej úrovni sa FPÖ pokúša osloviť menej radikálnych voličov. Strana je však veľmi kritická k Európskej únii. Mimoriadne tvrdo vystupuje proti islamu. Má silnú nacionalistickú agendu, ktorú však prezentuje iným spôsobom ako pred 20 rokmi.
Je úspešná?
Keby sa v Rakúsku konali zajtra parlamentné voľby, nepochybujem o tom, že FPÖ by skladala vládu, dokonca, že by ju viedla. Mala by prezidenta aj kancelára. Je slušná šanca, že sa to môže stať.
Nakoľko bol výsledok volieb ovplyvnený utečeneckou krízou?
Bola to téma číslo jeden. Určite áno. Dobrý výsledok pre FPÖ však má aj hlbšie dôvody. Utečenecká kríza je do istej miery len jedným zo symptómov toho, čo ľudia vnímajú ako problém. Teda, že osud Rakúska je daný udalosťami, ktoré sa dejú mimo neho. Že ľudia strácajú kontrolu a že vláda na to dokáže len reagovať, ale nevie tomu zabrániť. Cítia akúsi bezmocnosť, že štát ich nedokáže chrániť. A tak reagujú tým, že hľadajú alternatívy.
Čo môžu v tejto situácii urobiť tradičné strany?
Budú to mať náročné. Uvidíme, či sa Hofer stane prezidentom. Nezabúdajme totiž, že rakúska hlava štátu má pomerne silné právomoci. Môže zrušiť vládu. Hofer to aj pripustil. Aj keby to neurobil, už takéto vyhlásenie vytvára vážny tlak na kabinet. Rakúska vládna koalícia sociálnych demokratov a ľudovcov bude mať s Hoferom ešte väčšie problémy ako doteraz. Jej stabilita bude na vážkach. Bude pravica uvažovať, že sa spojí s FPÖ? Je to možné. A čo urobia sociálni demokrati? Vidia voličov, ktorí v sociálnych otázkach sledujú ľavicovú politiku, ale v kultúrnych pravicovú. Nevedia, čo s tým. Časť sociálnych demokratov sa chce posunúť doľava, iní zase doprava. Čokoľvek však urobia, potrebujú nový program, nových ľudí, nové štruktúry. Nedá sa zmeniť s ľuďmi, ktorí sú pri moci desať rokov.
Prípadný krajne pravicový prezident v Rakúsku, a možne v budúcnosti aj kancelár, budú znamenať na európskej úrovni posilnenie všetkých euroskeptikov, populistov a neonacistov?
Nebezpečenstvo vychádza z populistickej pravice. Keď prejde v Británii Brexit, bude to zámienka pre všetky podobné hnutia. Náznaky toho vidíme aj vo východnej Európe, v Maďarku a Poľsku. A to hovoríme o krajinách, ktoré sú oveľa závislejšie od ekonomických vzťahov s Európskou úniou ako Rakúsko. Aj u nás sa však vytvorila ilúzia, ako by sme si to mali robiť po svojom, ako by sme sa mali snažiť o nejaký regionálny prístup. A čím väčšie problémy má Európa, tým častejšie počujeme, že nefunguje, že je potrebné urobiť niečo iné.