Taliansko už teraz zaznamenáva ich nárast. Podľa štatistiky OSN z konca marca prišlo z Líbye na Apeninský polostrov vyše 14-tisíc ľudí. Oproti prvým trom mesiacom roka 2015 je to nárast o 42,5 percenta.
Otázku utečencov ešte komplikuje nejasná líbyjská politická situácia, hraničiaca s chaosom, ku ktorej prispieva aj nárast teroristickej organizácie Islamský štát (IS).
Čo bude odpoveďou na tieto problémy? V roku 2011 sa NATO odhodlalo na zásah v Líbyi, keď miestne povstanie išiel v krvi utopiť diktátor Muammar Kaddáfí. Po jeho poprave však Západ stratil do značnej miery o Líbyu záujem. Výsledkom je neistota. Na papieri síce existuje vláda národnej jednoty podporovaná OSN, zďaleka však nemá pod kontrolou celú Líbyu. Na východe krajiny miestne mocenské štruktúry dokonca začali samostatne predávať ropu.
"Najmenej 400-tisíc ilegálnych migrantov čaká v Líbyi na to, aby sa mohli dostať do Európy,“ pripomenul pre Pravdu bezpečnostný analytik Patrick Bury. "Misia EÚ potrebuje posilniť a na ceste by mohla byť aj americká pomoc,“ predpokladá expert na Líbyu a bývalý poradca Parlamentného zhromaždenia NATO.
O zapojení sa USA rokoval v pondelok aj minisummit v nemeckom Hannoveri. Zúčastnili sa na ňom nemecká kancelárka Angela Merkelová, americký prezident Barack Obama, britský premiér David Cameron, francúzsky prezident François Hollande a taliansky predseda vlády Matteo Renzi.
"Barack Obama povedal, že je ochotný vyčleniť prostriedky NATO, aby zablokovali pašovanie ľudí a pašerákov ľudí, ktorým hovoríme moderní otrokári,“ citovala agentúra AFP z Renziho vyhlásenia. V súčasnosti pôsobí v Stredozemnom mori operácia EÚ Sophia, ktorá má však obmedzené právomoci. Podľa Merkelovej je jej práca uspokojivá. Rím si však predstavuje, že sa do toho vloží NATO a bude strážiť líbyjské pobrežie.
Talianska ministerka obrany Roberta Pinottiová pre denník La Stampa uviedla, že aliancia by mohla mať plán takejto operácie do troch mesiacov. NATO by ho potom schválilo na summite vo Varšave, ktorý sa koná 8. až 9. júla.
Líbyjský problém je však oveľa komplexnejší a nespočíva len v zastavení migrantov. Otázka je, čo s nimi. Líbyu nie je možné len tak vyhlásiť za bezpečnú krajinu a vracať do nej utečencov, ako to napríklad vyriešila dohoda s Tureckom. Prikročí Západ k výraznejšiemu vojenskému zásahu v Líbyi?
Britský minister zahraničných vecí Philip Hammond to pred niekoľkými dňami úplne nevylúčil. Už teraz je jasné, že špeciálne jednotky niektorých západných štátov v krajine pôsobia. Ich terčom sú teroristické organizácie ako IS. Podľa správ médií ide najmä o vojakov Británie a Francúzska.
"NATO sa pravdepodobne zapojí. Je potrebné zastaviť IS, ktorý by mohol na člnoch zaútočiť aj na turistov na plážach v južnej Európe. Briti majú plán, ktorý je časťou talianskej stratégie, ako zabezpečiť Tripolis a pomôcť trénovať miestne sily,“ vysvetľuje Bury. "Takže Západ sa v Líbyi pre bezpečnostnú hrozbu IS a migračné problémy angažuje stále viac,“ uviedol analytik.
O možnej pomoci pre líbyjskú vládu, ktorú podporuje OSN, hovoril na nedávnej konferencii GLOBSEC v Bratislave aj zástupca generálneho tajomníka NATO Alexander Vershbow.
Americký bezpečnostný expert a editor webovej stránky War on the Rocks Ryan Evans však varuje. "V USA a v Európe máme neraz predstavu, že konflikty vo svete pokračujú len preto, že Západ tomu nezabráni silou. Toto sú však politické problémy. Aby sme si nemysleli, že sila všetko vyrieši, ako sme toho boli za posledných 15 rokov neraz svedkami,“ reagoval Evans pre Pravdu v zjavnej narážke na vojnu v Iraku či Afganistane.