Okrem plotu vybuduje Rakúsko pri hraničnom prechode aj štyri kontrolné stanovištia na diaľnici a jedno na rýchlostnej ceste vedúcej priesmykom. Rýchlosť pri priechode, ktorým vedie jeden z hlavných európskych diaľničných ťahov, by mala byť podľa denníka Tiroler Tageszeitung obmedzená na 30 kilometrov za hodinu. Vlaky smerujúce z Talianska do Rakúska bude polícia zastavovať v obci Steinach am Brenner, asi desať kilometrov za hranicou.
Presný termín zavedenia prísnejšieho hraničného režimu polícia zatiaľ nezverejnila. Podľa policajného riaditeľa Helmuta Tomaca to však nebude závislé na plnom dokončení stavebných opatrení na prechode. Tá by mala byť podľa skoršieho vyjadrenia ministra obrany Hansa Petera Doskozila hotová najneskôr 1. júna. Podľa denníka Tiroler Tageszeitung kontroly v Brennerskom priesmyku Viedeň zavedie na konci mája alebo začiatkom júna. Maďarskú hranicu začali policajti za asistencie armády strážiť už v pondelok.
Rím rakúske plány na zavedenie kontrol na vnútornej schengenskej hranici ostro kritizuje. „Uzavretie Brenneru by spôsobilo vážne škody hospodárstva a dopravy, ale aj Európskej únii, pretože Brenner je symbolom európskej integrácie,“ uviedol taliansky minister dopravy Graziano Delrio. „Dúfame, že si to ešte rozmyslia,“ dodal. Taliansky premiér Matteo Renzi pred časom uviedol, že zavedenie kontrol v Brennerskom priesmyku sa nedá ničím ospravedlniť.
Kritickí sú k plánovanému opatrenia aj zástupcovia rakúskych dopravcov, ktorým podľa predsedu Hospodárskej komory Rakúska Alexandera Klacska hrozia škody v ráde miliárd eur. Brennerský hraničný prechod je dôležitý predovšetkým pre dopravu tovaru do talianskych stredomorských prístavov. Ročne ním prejde šesť miliónov osobných a dva milióny nákladných vozňov.
V rakúskom parlamente sa poslanci chystajú schváliť novelu azylového zákona, ktorá by umožnila vyhlásenie „stavu núdze“. Následne by úrady mohli migrantom úplne zamedziť vo vstupe do krajiny. Žiadosti o azyl by úrady mohli na základe nového zákona odmietať už na hraniciach a migrantov následne posielať späť do bezpečnej krajiny, z ktorej prišli. Výnimku by mali iba ľudia, ktorí už v Rakúsku majú blízkych príbuzných či tí, ktorým by v krajine, do ktorej by sa po odmietnutí azylu dostali, hrozilo mučenie či iné neľudské zaobchádzanie. Zákon navyše umožňuje predĺžiť trvanie azylového konania z doposiaľ maximálnych šiestich až na 15 mesiacov.
„Núdzový stav“, ktorého vyhlásením by opatrenia v azylovej novele nadobudli platnosť, by nastal v prípade, že by kvôli vysokému počtu prichádzajúcich migrantov nebolo možné naďalej zabezpečiť „verejný poriadok a ochranu vnútornej bezpečnosti“. Trvať by mohol šesť mesiacov, ale úrady by ho mohli predĺžiť až na dva roky.
K sprísneniu azylového zákonodarstva koaličná vláda sociálnych demokratov a ľudovcov prikročila kvôli minuloročnému vysokému počtu žiadostí o azyl. Za rok 2015 ich Viedeň prijala 90-tisíc, čo zodpovedá zhruba percentu rakúskej populácie. Tento rok podalo žiadosť o azyl podľa ministra obrany Doskozila už 16-tisíc až 17-tisíc ľudí. Na začiatku roka pritom kabinet oznámil, že tento rok prijme len 37 500 žiadateľov.