Prečo NATO nemá záujem o Ukrajinu

Podľa Josha Cohena, odborníka na východoeurópske reformy sú americko-ruské vzťahy zlé a ešte ich zhoršujú americkí diplomati tým, že vysielajú protichodné posolstvá týkajúce sa budúcich vzťahov Ukrajiny so Severoatlantickou alianciou.

, , , 06.05.2016 18:00
211

NATO a Ukrajina sa najprv vo februári dohodli na spolupráci špeciálnych síl. O dva mesiace námestník generálneho tajomníka NATO Alexander Vershbow vyhlásil, že nastal čas na zavedenie aliančných štandardov v ukrajinskej armáde.

O ďalší týždeň americký veľvyslanec pri NATO vylúčil rozšírenie aliancie „počas niekoľkých nasledujúcich rokov“. Tieto zmätočné posolstvá iba zasievajú zmätok, provokujú Rusko a dávajú falošné nádeje Ukrajine. Washington by preto mal jasne povedať, že vstup Ukrajiny do aliancie nie je na programe dňa.

Dôvodov je niekoľko. NATO nie je takmer schopné brániť Ukrajinu. Rusko má v okolí Ukrajiny 270 000 vojakov a 700 lietadiel a vlani vyslaním 150 000 vojakov k hraniciam s Ukrajinou demonštrovalo schopnosť rýchlej mobilizácie síl v prípade konfliktu.

Po anexii Krymu sa polostrov stal ruskou pevnosťou. Moskva jeho obranu posilnila 25 000 vojakmi, loďami a ponorkami ako aj smrtonosnými raketami S-400, ktoré sú schopné zostreliť lietadlá NATO v okruhu 400 kilometrov. Navyše ruské ťaženie v Sýrii ukázalo, že Moskva v súčasnosti disponuje rovnako ako USA podobnými vyspelými presnými strelami, ktoré by v prípade vojny mohla nasadiť proti aliancii.

A napokon, a to je najväčší problém, Rusko tvrdí, že má právo rozmiestniť na Kryme jadrové zbrane. Vzhľadom na túto mohutnú silu by si mal ktorýkoľvek americký stratég obhajujúci pozvanie Ukrajiny do NATO odpovedať na následujúce otázky.

Chcú USA podporiť záväzok brániť Ukrajinu vyslaním desiatok tisíc ďalších vojakov do Európy, čím by obnovili stav z čias studenej vojny? Ako by mal Washington reagovať na možnú vojenskú akciu Moskvy v prípade oficiálneho pozvania Ukrajiny do NATO, avšak ešte pred podpisom zmluvy?

Budú USA ochotné zaútočiť na veliteľstvo a ďalšie vojenské ciele v Rusku, ak si to bude vyžadovať vojenská situácia? Ako odpovie v prípade, ak Moskva v reakcii odpáli rakety na Aljašku a Európu alebo vtrhne do Pobaltia?

Sú USA ochotné riskovať jadrovú vojnu kvôli Ukrajine? Vojnové hry nedávno ukázali, že NATO by prehralo konvenčnú vojnu v Pobaltí za 36 až 60 hodín. Aj na Ukrajine je ťažké očakávať iný výsledok. V prípade obrany Ukrajiny čelí Washington nielen vážnym vojenským prekážkam, ale aj výraznému rozdielu medzi tým, čo je pre Rusko a USA v stávke.

Putinove obsadenie Krymu a následná eskalácia konfliktu na východe Ukrajiny ukázali, že geopolitická orientácia Kyjeva predstavuje pre Rusko vrcholný národný záujem. Neochota amerického prezidenta Baracka Obamu dodať Ukrajine zbrane a bojové jednotky svedčí o tom, že záujem Washingtonu je prinajlepšom okrajový.

Pre pochopenie tejto situácie by si stúpenci pripojenia Ukrajiny k NATO mali prečítať prejav ruského prezidenta Vladimira Putina z 18. marca 2014, v ktorom argumentoval, že Rusko muselo anektovať Krym, aby predišlo možnému vstupu Ukrajiny do NATO.

Putin pritom obvinil Západ, že Rusov mnohokrát podviedol vrátane rozširovania aliancie na východ. „NATO zostáva vojenskou alianciou. Nechcem, aby ma v Sevastopole vítali námorníci aliancie,“ vyhlásil Putin.

Není je to iba rétorika. V historickej analógii vidí Rusko Ukrajinu v NATO asi tak ako v roku 1962 videl americký prezident John Kennedy sovietske rakety na Kube. Stúpenci Ukrajiny v aliancii tvrdia, že Rusko nesmie dostať právo veta v súvislosti s geopolitickou orientáciou Ukrajiny. Morálne je to správne.

Ibaže napriek všetkému obdivu k Ukrajincom by si Washington mal pred každým rozhodnutím o vojenskom spojenectve položiť otázku, či zvýši alebo zníži národnú bezpečnosť USA. V prípade neochoty Washingtonu rozohrať jadrovú partiu s Moskvou by vstup Ukrajiny do NATO skôr oslabil americkú národnú bezpečnosť.

Neznamená to však, že by USA mali úplne prenechať budúcnosť Ukrajiny v rukách Ruska. Ukrajina musí mať slobodnú voľbu v prípade rozvoja akýchkoľvek ekonomických vzťahov so Západom.

Washington by taktiež mal tlačiť na Európu, aby zrýchlila proces, ktorý by viedol k členstvu Ukrajiny v EÚ. Západ by mal taktiež pokračovať v nevojenskej podpore Ukrajiny, vrátane finančnej.

Pokúšať sa vyriešiť problém Kyjeva s obrím susedom pozvaním do NATO nie je v americkom národnom záujme. Neznamená to však, že ak aj USA vylúčia členstvo Kyjeva v aliancii, tak ponechajú Ukrajinu svojmu osudu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
211 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #USA #NATO #Ukrajina #Krym #kríza na Ukrajine