ICIJ so zverejnením databázy zároveň upozorňuje, že publikovali hrubé dáta, z ktorých nevyplýva protizákonné využívanie daňových rajov.
Databáza uvádza popri spoločnostiach vytvorených v daňových rajoch vedľa mien a adries, ku ktorým majetkové stopy vedú, ale aj názvy firiem a mená sprostredkovateľov, ktorí s vytvorením offshoreových subjektov pomáhali.
Spravidla sú to právne kancelárie, ktoré v mene svojho klienta vznik spoločnosti riešili. Zverejnené naopak neboli záznamy z bankových účtov či korešpondencie. Samotné uvedenie na zozname automaticky neznamená, že sa osoba dopustila protiprávneho konania. To pripomína aj ICIJ.
Kauza Panamské dokumenty (Panama Papers) vypukla 3. apríla, keď niekoľko popredných svetových médií začalo zverejňovať informácie z viac ako 11,5 milióna dokumentov panamskej právnej firmy Mossack Fonseca, z ktorých vyplynulo, že firma pomáhala svojim klientom čo najefektívnejšie sa vyhnúť plateniu daní či legalizovať zisky z nelegálnej činnosti.
Právna spoločnosť Mossack Fonseca akékoľvek pochybenia popiera a tvrdí, že sa stala obeťou hackerov. Obhajuje sa aj tým, že za 40 rokov nikdy nebola obvinená z kriminálnej činnosti. Dokumenty sa týkajú aj desiatok prominentných politikov a biznismenov.
Pre kauzu rezignoval islandský premiér Sigmundur David Gunnlaugsson. Britský premiér David Cameron čelil kritike kvôli offshoreovému investičnému fondu svojho otca. Cameron všetky obvinenia odmietol a zdôraznil, že všetky aktivity jeho rodiny boli v súlade so zákonmi.