Rusko má naďalej záujem o projekt plynovodu Nord Stream 2, proti ktorému je Slovensko z ekonomických aj politických dôvodov. Aký je k nemu v tejto chvíli postoj Európskej komisie?
Pokračujeme v diskusii v našom vnútornom rámci, aj s našimi európskymi a zahraničnými partnermi. Dôležité je, že sme sa posunuli v právnej analýze.
Čo hovorí?
Sme presvedčení, že takýto projekt sa nedá realizovať v oblasti právneho vákua. Nie je možné, aby bol postavený len na základe ruskej legislatívy. Musíme hľadať systém, ktorý vyrieši rozpor európskeho, nemeckého a ruského práva. Preto hovoríme, že najlepším riešením by bolo vytvorenie špeciálneho rámca, ktorý by odrážal základné princípy energetického práva Európskej únie. Momentálne sa o tom rozprávame aj s nemeckou stranou. Forma, ako to dosiahnuť, môže byť rôzna. Nemecko však už takúto otázku riešilo s Nórskom. Krajiny prijali medzivládne dohody, ktoré veľmi presne reagujú na otvorené témy a pokrývajú všetky princípy, ktoré je z hľadiska európskeho energetického práva potrebné dodržiavať. Do ďalšej diskusie sme pozvali aj Medzinárodnú agentúru pre energiu a európskych prepravcov plynu.
O čom rokujete s nimi?
Máme vlastné odhady na objem požiadaviek na dodávky plynu do roku 2030. Aby sme však mali pohľad z viacerých strán, pozvali sme aj dve spomenuté organizácie, aby sa vyjadrili. Požiadali sme ich, aby z hľadiska nákladov vyhodnotili najvýhodnejšia prepravné trasy. A máme tu ešte jednu rovinu diskusie týkajúcu sa projektu Nord Stream 2, že udržanie tranzitu plynu cez Ukrajinu je dôležité. Potvrdzujú to vyjadrenia nemeckej vlády, a verím, že sa na tom v Európe všetci zhodneme. Čiže stredná a východná Európa by nemali byť poškodené projektom Nord Stream 2. Jediným spôsobom, ako to možno dosiahnuť, je zabezpečenie prepravy plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019. S najväčšou pravdepodobnosťou bude potrebné vyrokovať nový tranzitný protokol a dohodnúť aj objemy plynu. Aby zachovanie trasy cez Ukrajinu malo ekonomický zmysel a bolo finančne udržateľné. Záleží na tom, ako sa k tomu postavia zúčastnené strany. Máme dobrú skúsenosť s trojstranným formátom.
Teda Európska komisia, Ukrajina a Rusko.
Áno. Vďaka tomu sme vyriešili dodávky plynu za posledné dve zimy. Ponúkame naše služby aj pre prípad rokovaní o ďalšej preprave plynu. Uvedomujem si, že pre Ukrajinu aj Rusko je to citlivá otázka. Mnohé z tém, o ktorých by sme rokovali, sú súčasťou arbitrážneho sporu v Štokholme. Čakáme však na reakcie aj z Kyjeva, aj z Moskvy. Dúfam, že sa dopracujeme k riešeniu, ktoré nebude rozdeľovať Európu a ktoré ešte zvýši energetickú bezpečnosť všetkých krajín EÚ.
Nakoľko je ruský Gazprom spoľahlivým dodávateľom? Ako sa s ním rokuje?
Spoločnosť Gazprom prechádza výrazným vývojom, na jednej strane vidíme veľký záujem, aby sa firma zmenila na štandardný nadnárodný koncern. Na druhej starne sa však Gazprom spolieha na dlhodobé kontrakty. Mnohé z nich sú predmetom skúmania Európskej komisie. Sú v nich rôzne ustanovenia, ktoré posilňovali postavenie Gazpromu ako dominantného dodávateľa v Európe. Neraz to viedlo k vyšším cenám za plyn v strednej a vo východnej Európe. Západ pritom platil za plyn výrazne menej. Preto je potrebné aj strednú a východnú Európu lepšie energeticky prepojiť a otvoriť ju konkurencii.
Stretol som sa s názorom, že projekt Nord Stream 2 časť únie odmieta, ale riešime Južný koridor, teda tranzit plynu z Azerbajdžanu, či dopravu skvapalneného plynu. Prečo nepotrebujeme Nord Stream 2?
Energetickú bezpečnosť musíme vnímať z pohľadu diverzifikácie zdrojov a prepravných trás. Z minulosti sme sa poučili, čo to znamená, keď nemáme viacero dodávateľov, keď sa spoliehame len na niekoľko trás. V tom prípade sme boli zraniteľní. V zime v roku 2009 sme videli, čo to znamená, keď nemáme od koho kúpiť plyn a keď nevieme, ako ho dopraviť. Mať viac trás s rôznym plynom je tiež výhodné z hľadiska konkurencie. Vytvorenie terminálov pre skvapalnený plyn v litovskej Klaipede aj v Poľsku viedlo takmer okamžite k prudkému zníženiu cien plynu. V niektorých prípadoch až o viac ako 20 percent. Európa je najväčší dovozca energií. Mala by mať záujem o to, aby získala z popularity skvapalneného plynu. Jeho cena sa už približuje k cene za plyn, ktorý nakupujeme cez plynovody, dokonca je aj nižšia. Je preto v našom záujme, aby sme mali viacero dodávateľov z rôznych oblastí a tiež aby sme mali lepšie prepojené plynovody. Potom budeme môcť lepšie využívať konkurenčný boj.
Cena plynu klesá, dokonca ho už dovážame z USA. Predpokladáte na trhu cenovú vojnu?
Ťažko robiť takéto predpovede. V nasledujúcich piatich rokoch by sa však množstvo skvapalneného plynu na svetových trhoch malo zvýšiť až o 50 percent. Konkurenčný boj bude veľmi veľký. Pozrite sa na ropu. Vidíme veľký boj o podiel na trhu. Myslím, že niečo podobné sa udeje na svetových trhoch s plynom. Ako som povedal, Európa je najväčší dovozca energií a dlho sme platili za ne veľa. Teraz máme možnosť otvoriť sa konkurencii. Získame tým najlepšie ceny a služby.