Na detaily je podľa Stoltenberga ešte skoro, s konkrétnou podobou dohody ráta najneskôr na júlovom aliančnom summite vo Varšave. „O podrobnostiach práve teraz debatujeme – o presnom rozsahu síl, v akých krajinách a podobne,“ povedal Stoltenberg.
Pripustil tiež, že na stole sú konkrétne návrhy, týkajúce sa posilnenia o niekoľko práporov zložených z vojakov rôznych aliančných štátov vo východnej časti NATO, vrátane troch pobaltských štátov. Práve Estónsko, Litva a Lotyšsko dávajú najavo svoje rastúce znepokojenie zo stále agresívnejšie sa správajúcej Ruskej federácie. Zámer, aby tieto jednotky boli zložené z vojakov niekoľkých aliančných krajín, je podľa Stoltenberga dôležitý. „Je to veľmi jasný signál, že útok na jedného spojenca by bol útokom na celú alianciu,“ vysvetlil.
Podobné posilňovanie podľa neho nie je porušením dohody NATO a Ruska z roku 1997, podľa ktorej nemalo NATO v niekdajších krajinách Sovietskeho zväzu trvalo rozmiestňovať „významné“ vojenské sily. „Všetko, čo robíme, je obranné a plne v súlade s našimi medzinárodnými záväzkami,“ vyhlásil Stoltenberg. Zvažované posilnenie je podľa neho totiž výrazne pod „akoukoľvek zmysluplnou definíciou významných bojových síl“.
Americký veľvyslanec pri NATO Douglas Lute v stredu novinárom pripomenul, že v posledných dvoch rokoch boli americkí vojaci v zásade neustále prítomní na najrôznejších cvičeniach vo východnej časti aliancie. Nový model sa však podľa neho bude zameriavať na vojenské zoskupenia, ktoré budú koherentnejšie a viac pripravené na boj, než tomu bolo doteraz. „Chceme sa od uisťovania (spojencov) dostať k odstrašovaniu (prípadného protivníka),“ vysvetlil Lute.
NATO reaguje na Rusko aj hrozbu terorizmu
Potom, čo sa vzťahy NATO a Ruska v dôsledku ukrajinskej krízy predvlani výrazne zhoršili, sa začala aliancia v reakcii na ruský prístup zameriavať na obranu vlastného územia. Druhou významnou oblasťou, ktorú teraz NATO rieši, je „hrozba z juhu“, teda rastúce napätie na Blízkom Východe a terorizmus.
Súčasťou odpovede NATO je tiež posilnenie existujúcich síl rýchlej reakcie a vznik ich „hrotovej“ časti, ktorá má byť schopná zasiahnuť na území ohrozeného členského štátu v niekoľkých dňoch. NATO tiež začína v niektorých štátoch budovať sklady a zásoby tak, aby vojaci v prípade nasadenia mali potrebné vybavenie rýchlo k dispozícii. Spojené štáty zvýšili na štvornásobok financie na svoje sily a techniku v Európe, pripomenul Stoltenberg.
Zostrel ruského lietadla, ktoré zo Sýrie podľa tureckej strany narušilo turecký vzdušný priestor, a nedávne tesné prelety ruských lietadiel nad americkými vojenskými plavidlami v Baltskom mori podľa Stoltenberga ukazujú potrebu oboch častí stratégie, ktorú teraz aliancia voči Rusku uplatňuje.
„Potrebujeme silu a schopnosť odstrašenia – preto spúšťame najväčšie zmeny vojenských spôsobilostí aliancie od konca studenej vojny. A zároveň to podčiarkuje potrebu transparentnosti, predvídateľnosti a dialógu s Ruskom,“ upozornil generálny tajomník aliancie.
Stoltenberg je preto presvedčený, že by sa opäť mala na úrovni veľvyslancov zísť Rada NATO-Rusko, zatiaľ je však predčasné hovoriť o termíne. Ministri zahraničia aliancie o veci budú rokovať vo štvrtok a v piatok, keď sa tiež zoznámia s výsledkami posledného podobného rokovania koncom apríla. Stretnutie vtedy v zásade len ukázalo, že medzi blokom a Moskvou ďalej pretrvávajú nezhody.