Za strategickú úlohu Ukrajiny označil rečník postupné oslobodenie polostrova Krym spod ruskej nadvlády. Súčasne hovoril o tom, že menšina krymských Tatárov by mala dostať adekvátnu ochranu a právo na sebaurčenie vo svojej domovine, teda na polostrove Krym v rámci suverénneho a nezávislého ukrajinského štátu.
Porošenko vo vystúpení avizoval, že sa obráti na ústavodarný výbor parlamentu so žiadosťou o čo najrýchlejšie zriadenie pracovnej skupiny v tejto veci, a to za účasti predstaviteľov krymskotatárskeho Medžlisu i expertov.
Ukrajinský prezident poukázal na to, že v uplynulých dvoch rokoch museli Krym po jeho anexii Ruskom opustiť ďalší krymskí Tatári, podobne ako pred 72 rokmi. Súčasne konštatoval, že možno iba ťažko uveriť, že v geografickom zmysle v strede Európy môže v súčasnosti dochádzať k zadržiavaniu ľudí iba preto, že používajú svoj rodný jazyk, majú inú vieru a chcú žiť slobodne vo svojej domovine.
Práve v osemnásty májový deň roku 1944 sa začali masové deportácie krymských Tatárov do sovietskej Strednej Ázie. V priebehu niekoľkých mesiacov ich na Stalinov príkaz presídlili s obvinením z kolaborácie s nacistami asi 200 000. Mnohí z nich neprežili ani transport, iní zomreli na následky hladomoru alebo nedostatku tekutín po ňom. V priebehu niekoľkých rokov zomrela takmer polovica presídlených.
Ukrajinské médiá informovali, že krymskí lídri zakázali na polostrove spomienkové slávnosti vo výročný deň. Súčasne nariadili školám, aby prísne potrestali žiakov a študentov, ktorí budú dnes chýbať na vyučovaní. V Simferopole došlo údajne v noci nadnes k zhanobeniu pamätnej Stalinovej tabule, ktorú neznámi páchatelia poliali modrou farbou.