Protokol však ešte musí ratifikovať všetkých súčasných 28 krajín organizácie. Až potom bude Čierna Hora plnoprávnym členom aliancie. Predpokladá sa, že ratifikačný proces štáty ukončia v priebehu budúceho roka.
Územie Čiernej Hory bolo ešte v roku 1999 cieľom operácie aliancie. Bombardovanie bývalej Juhoslávie súviselo s konfliktom v Kosove, ktorý rozpútal vtedajší režim Slobodana Miloševiča. Po referende v roku 2006, ktoré znamenalo vytvorenie samostatného Srbska a Čiernej Hory, sa pustili na cestu integrácie do štruktúr NATO a EÚ.
"Je to historický krok,“ povedal na stretnutí ministrov zahraničných vecí aliancie generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. "Oddnes bude mať Čierna Hora miesto pri našom stole,“ uviedol šéf aliancie.
Podgorica dúfa, že ratifikácia sa stihne v najbližších 12 mesiacoch. V Bruseli to povedal čiernohorský premiér Milo Djukanovič. Predseda vlády pripomenul, že členstvo Čiernej Hory v NATO prispeje k stabilite západného Balkánu. "Naši susedia získavajú v aliancii priateľa,“ vyhlásil Djukanovič.
NATO založilo v roku 1949 dvanásť krajín. Prijatie Čiernej Hory je siedme rozširovanie aliancie v histórii. Slovensko vstúpilo do NATO v piatej vlne v roku 2004.
NATO verzus Rusko?
Čierna Hora bude patriť k najmenším členom aliancie. Má len o niečo viac ako 600-tisíc obyvateľov a okolo dvetisíc vojakov.
No napriek tomu budúce členstvo Čiernej Hory narazilo na nervóznu reakciu Ruska. Z Moskvy viac ráz zaznelo, že Podgorica by mala o NATO usporiadať referendum, dokonca, že Čiernej Hore môžu teraz hroziť ekonomické sankcie zo strany Ruska.
"Predpokladám v najbližších dňoch protesty a ďalšie výzvy na vypísanie referenda o členstve v NATO zo strany proruských síl v Čiernej Hore. Legislatíva však všeľudové hlasovanie nepredpisuje,“ uviedol pre Pravdu Ján Cingel z Globsec Policy Institut, ktorý sa venuje projektom na západnom Balkáne.
Podľa experta je však ešte otázna dĺžka ratifikačného procesu. "V Čiernej Hore majú na jeseň voľby. Sú krajiny, ktoré si na to počkajú. Členstvo Čiernej Hory v NATO bude určite čeliť aj kritike populistických, euroskeptických skupín, ktoré môžu tvrdiť, že krajina nie je pripravená. Nedajú sa úplne vylúčiť ani snahy o referendum, ako bolo hlasovanie o asociačnej dohode Ukrajiny s Európskou úniou,“ povedal Cingel.
Stoltenberg v súvislosti s ratifikačným procesom na spoločnej tlačovej konferencii s Djukanovičom pripomenul, že Čierna Hora musí pokračovať v reformách, budovaní právneho štátu a bojovať proti korupcii.
Čierna Hora je na ceste k úplnému členstvu v aliancii v časoch, keď NATO rieši otázku, ako ďalej s Ruskom a čo s hrozbami z juhu v podobe extrémizmu a terorizmu.
Djukanovič však tvrdí, že jeho krajina nebude len konzumentom bezpečnosti. "Chceme sa ne nej podieľať,“ uviedol premiér. Neodpovedal však priamo na otázku Pravdy, či sa Podgorica plánuje zapojiť do očakávaného vyslania vojakov na východné krídlo aliancie. O tom práve NATO rozhoduje. Podľa Djukanoviča robí Čierna Hora uvážené rozhodnutia a v minulosti sa už zapojila do misie aliancie v Afganistane aj do operácií OSN.
"Už teraz spolupracujeme v mnohých oblastiach, a keď bude Čierna Hora plnoprávnym členom, bude to ešte intenzívnejšie,“ reagoval generálny tajomník Stoltenberg.
"Tým, že sa Čierna Hora stane 29 členom aliancie, NATO potvrdilo svoju politiku otvorených dverí. Vyslalo tiež odkaz Moskve, že tá si nemôže diktovať, akú medzinárodnú orientáciu budú mať suverénne európske štáty,“ reagoval pre Pravdu Stanley Sloan z Atlantickej rady vo Washingtone. "Je to malá krajina, ale jej vstup je politicky aj symbolicky dôležitý,“ myslí si aj odborník na NATO Garret Martin z Európskeho inštitútu Americkej univerzity. "Aliancia bola schopná pritiahnuť k sebe Čiernu Horu napriek námietkam Ruska. Nie je to málo, keď si pripomenieme, že jej územie ešte v roku 1999 NATO bombardovalo,“ pripomenul Martin.
Čierna Hora a Slovensko
Dá sa povedať, že na cestu do transatlantickým štruktúr Čiernu Horu vyslalo aj Slovensko, keďže stálo pri zrode samostatnosti krajiny v roku 2006. Na referendum o oddelení sa od Srbska vtedy dohliadali slovenskí diplomati. Veľvyslanec František Lipka a súčasný minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Ten priamo z Bruselu zo stretnutia šéfov diplomacie NATO odletel do Podgorice, kde si pripomenie aj 10. výročie samostatnosti krajiny, ktoré pripadá na zajtra.
"Nie sme len krajiny, ktoré majú rovnaké hodnoty a ciele. Sme priatelia, ktorí spolupracujú veľmi intenzívne takmer vo všetkých oblastiach,“ povedal Djukanovič v Bruseli o Slovensku. "Naše vzťahy sú dobrým príkladom pre všetky európske krajiny,“ uviedol premiér.