Rozhodnuté nie je, pretože vo výsledku nie sú započítané korešpondenčné hlasy. Konečné výsledky tak budú známe až v pondelok, čo už v rozhovore so stanicou ORF Hofer uznal.
„Budeme si musieť počkať do pondelka,“ povedal Hofer, ktorý sa počas volebnej kampane vymedzil proti prisťahovalectvu, migrantom aj Európskej únii.
K volebným urnám podľa odhadov ARGE prišlo 72 percent voličov, čo je o 3,5 percentuálneho bodu viac ako pred mesiacom v prvom kole, keď hlasovalo 68,5 percenta voličov.
Prognóza inštitútu ARGE Wahlen pripisuje Hoferovi zisk 51,1 percenta hlasov a jeho súperovi, bývalému šéfovi rakúskych Zelených Alexandrovi Van der Bellenovi 48,9 percenta hlasov. „Obrat“ výsledkov je podľa inštitútu nepravdepodobný, píše agentúra APA.
V prípade tesných výsledkov hlasovania by ešte mohli karty zamiešať hlasy odovzdané poštou, ktoré budú zrátané až v pondelok. Úrady vydali pre druhé kolo prezidentských volieb rekordných 900 000 volebných preukazov, čo predstavuje približne 14 percent z celkového počtu oprávnených voličov.
Historické zmeny
V prvom kole, ktoré sa konalo 24. apríla, vyhral Hofer s podporou 35 percent, Van der Bellen dostal 21 percent hlasov. Úplne pohoreli kandidáti vládnucich strán, sociálnych demokratov a ľudovcov. Tradičné politické subjekty tak nebudú mať prvý raz od konca druhej svetovej vojny svoju hlavu štátu. Viedlo to k tomu, že sociálnodemokratický kancelár Werner Faymann sa vzdal svojho kresla.
Kampaň medzi dvoma kolami prezidentským volieb bola napätá. Spôsobil to aj mediálny experiment televízie ATV, ktorá posadila oproti sebe kandidátov v dueli bez moderátora. Výsledkom boli najmä osobné útoky a chaotická diskusia bez pravidiel.
Rakúsky prezident nemá príliš široké právomoci, ale za istých okolností môže odvolať vládu. Vymenúva aj kancelára. Hofer viac ráz v minulosti povedal, že nebude váhať kabinet odvolať. Van der Bellen, naopak, vyhlásil, že nevymenuje vládu na čele s FPÖ. Pravicoví populisti majú podľa momentálnych prieskumov najväčšiu šancu vyhrať parlamentné voľby, ktoré sa v krajine majú konať v roku 2018.
Značná časť rakúskej politickej scény sa Hofera snažila zastaviť. "Nový kancelár Christian Kern jednoznačne povedal, že bude voliť Van der Bellena,“ uviedol pre Pravdu expert na rakúsku politiku Reinhard Heinisch zo Salzburskej univerzity.
Podľa experta sa však síce medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb celý svet díval na Rakúsko, neznamená to však, že sa niečo zmenilo. "U nás som nezaznamenal žiadne veľké posuny nálad verejnosti, teda som nečakal ani zásadné zmeny pri voľbách,“ pripomenul Heinisch.
Pre Van der Bellena bolo výzvou, aby získal viac voličov, ktorí mu v prvom kole neodovzdali hlas. "Získal však veľa politickej podpory. Od lídrov konzervatívcov cez sociálnych demokratov až po Irmgard Griessovú, ktorá skončila v prvom kole tretia,“ povedal Anton Pelinka, politológ zo Stredoeurópskej univerzity v Budapešti.
"Van der Bellenov hlavný argument bol, že je potrebné urobiť všetko, aby bola zastavená dominancia FPÖ a aby Rakúsko pokračovalo v proeurópskom kurze. Hofer kládol dôraz na projekt, ktorý sa dá označiť ako Rakúsko na prvom mieste, čím zdôrazňoval svoj kritický odstup od európskej integrácie,“ vysvetlil pre Pravdu Pelinka.
Kandidát FPÖ je tak priamou či nepriamou súčasťou politických procesov, ktoré sa do určitej miery dajú označiť ako globálne. Hoferovo Rakúsko na prvom mieste znie presne ako Amerika na prvom mieste republikánskeho prezidentského kandidáta Donalda Trumpa. Rakúskeho krajného pravičiara tiež podporili viaceré podobné strany v Európe na čele s francúzskym Národným frontom Marine Le Penovej.
Hofer verzus Van der Bellen
Už v roku 1999 skončila FPÖ na druhom mieste v parlamentných voľbách so ziskom viac ako 26 percent hlasov. Výsledok ju vyniesol až do vlády. Znamenal však aj sankcie zo strany Európskej únie a desaťtisíce protestujúcich v rakúskych uliciach proti krajnej pravici. Teraz?
"Ľudia si neuvedomujú, čo to znamená, mať Hofera za prezidenta,“ uviedol minulý týždeň pre agentúru AFP 25-ročný Conrad Neuwirth na malej demonštrácii pred prezidentským úradom. Kandidát krajnej pravice sa dokázal verejnosti predstaviť ako „príjemná“ tvár populistov.
Hoci po úraze pri paraglajdingu používa pri chôdzi palicu, pôsobí energicky. Hofer so sebou stále nosí zbraň, tvrdí, že je to pre bezpečnosť. Značnú časť kandidatúry postavil na kritike toho, ako vláda riešila migračnú krízu.
"Tí ľudia, ktorí rešpektujú a majú radi Rakúsko a našli si tu nový domov, sú srdečne vítaní. Ale tí, a to je potrebné povedať, tí, ktorí si nevážia našu krajinu, ktorí bojujú za Islamský štát alebo znásilňujú ženy, tak im hovorím, že toto nie je ich domovina. Nemôžete zostať v Rakúsku,“ vyhlásil Hofer aj počas kampane medzi prvým a druhým kolom.
Pravicový populista tak hovorí veci, ktoré očividne rezonujú v spoločnosti. Rakúsko vlani riešilo zhruba 90-tisíc žiadostí o azyl. Krajina bolo tiež svedkom viacerých zločinov, ktoré migranti spáchali.
"Z politického hľadiska to burcuje verejnosť,“ povedal pre denník New York Times Martin Mahrer, právnik troch mladých Afgancov, ktorí sa v apríli sa priznali k znásilneniu tureckej študentky v parku. "Ľudia teraz žiadajú, aby boli prísne potrestaní. Prečo by však mali mať zahraniční páchatelia nižšiu úroveň práv ako domáci?“ kladie otázku Mahrer.
Otázka utečencov však tak silno zasiahla rakúsku spoločnosť, že ju nemohol ignorovať ani Van der Bellen. On sám pochádza z rodiny migrantov. Jeho predkovia odišli z Holandska do cárskeho Ruska. Jeho otec potom utiekol v roku 1919 pred boľševikmi do Estónska. Keď ZSSR obsadil v roku 1940 pobaltské štáty, Van der Bellenovi rodičia odišli do Nemecka a skončili vo Viedni.
"Skutočne nemôžete očakávať, že ja, dieťa utečencov, by som mal povedať, že mojich rodičov by nemali pustiť do krajiny,“ vyhlásil Van der Bellen v apríli, keď kritizoval sprísnenie rakúskych azylových zákonov.
Aj on však na pripúšťa debatu o tom, čo ďalej s migrantmi. Podľa neho prípady, ako boli napríklad silvestrovské útoky na ženy v Kolíne nad Rýnom, si zaslúžia tvrdú odpoveď. "Je to pokus obsadiť určitý verejný priestor, a to nemôžeme pripustiť,“ citoval Van der Bellana New York Times. Kandidát Zelených však zároveň v kampani pripomenul, že krajina nesmie vidieť len seba.
"Ako viete, mám 72 rokov a zažil som, ako Rakúsko vstalo z ruín druhej svetovej vojny, ktorú spôsobilo šialenstvo nacionalizmu,“ vyhlásil Van der Bellen na jednom z posledných zhromaždení svojich stúpencov.
Pôvodný článok z agentúr sme nahradili článkom z denníka Pravda.