Prípad však môže mať dopad na ďalšie rozhodnutia týkajúce sa migrantov, napísala tlačová agentúra DPA. Francúzska polícia zadržala Selinu Affumovú v marci 2016 v tuneli pod Lamanšským prielivom na ceste do Británie. Cestovala autobusom z belgického mesta Gent a preukázala sa polícii pasom s menom a snímkou inej osoby.
Polícia ju vzala do väzby za ilegálny vstup do Francúzska, Ghančanka sa však voči tomu odvolala. Francúzsky súd sa následne obrátil na ESD o radu, či je jej uväznenie v súlade so zákonom.
Sudcovia ESD rozhodli, že pravidlá EÚ povoľujú uväznenie, iba ak cudzinec zostane v krajine, z ktorej bol vyhostený; ak je riziko, že bude mariť svoje vyhostenie; ak poruší zákaz návratu do členskej krajiny EÚ alebo ak spáchal iný zločin.
V dvoch ďalších súvisiacich prípadoch migrantov dnes sudcovia v Luxemburgu rozhodli, že žiadatelia o azyl majú právo napadnúť svoje premiestnenie z jednej členskej krajiny EÚ do druhej.
Podľa pravidiel EÚ majú žiadatelia o azyl podať žiadosť v prvej členskej krajine únie, do ktorej vstúpia. ESD však dospel k záveru, že žiadatelia o azyl sa môžu odvolať voči svojmu premiestneniu do inej členskej krajiny, ak sú presvedčení, že v ich prípade neboli pravidlá EÚ riadne dodržané.
A to dokonca aj v prípade, že už tá druhá krajina súhlasila, že prevezme zodpovednosť za ich žiadosť o azyl. Prípady sa týkali Iránca, ktorý v roku 2014 požiadal o azyl v Holandsku, hoci mu rok predtým udelilo Francúzsko vízum a Sýrčana, ktorého žiadosť o azyl v roku 2014 zamietlo Švédsko, pretože predtým požiadal o ochranu v Slovinsku.
Obaja muži súdne napadli rozhodnutie o svojom vrátení do Francúzska a Slovinska. Iránec povedal, že v Paríži strávil iba jednu noc pred návratom domov a že žiadosť o azyl, ktorú neskôr podal v Holandsku, bola jeho prvou.
Sýrčan argumentoval, že odcestoval zo Slovinska vyše tri mesiace predtým, ako požiadal o azyl vo Švédsku a tvrdil, že azylový systém v Slovinsku má svoje nedostatky.