Dátum nebol náhodný, 4. júna v roku 1989 sa v Poľsku uskutočnili prvé čiastočne slobodné voľby. Drvivo ich vtedy vyhralo opozičné hnutie Solidarita odborového predáka a neskoršieho prezidenta Walęsu, čo komunistov definitívne pripravilo o monopol moci. O dvadsaťsedem rokov neskôr, hoci tentoraz výsledkom úplne demokratických volieb, je pri moci opäť jediná strana – Právo a spravodlivosť.
Od svojho októbrového víťazstva sa jednofarebná vláda systematicky snaží oslabiť funkciu ústavného súdu. Sporným spôsobom doň dosadila vlastných ľudí a zmenou pravidiel rozhodovania prakticky ochromila jeho činnosť. Národne konzervatívna vláda si podriadila aj verejnoprávne médiá, zmenilo sa nielen vedenie štátnej televízie a rozhlasu, ale aj tváre na obrazovkách či za mikrofónmi. Poliaci sa pochodmi v uliciach rozhodli protestovať aj proti manipulovanému spravodajstvu štátnej televízie, ktorej po výrazných zmenách klesá sledovanosť.
Foto: SITA/AP, Alik Keplicz
Manifestácie v uliciach niekoľkých miest Poľska, ktoré trvajú od decembra minulého roka, organizuje Výbor na obranu demokracie (KOD). Hnutie KOD založil Mateusz Kijowski, štyridsaťosemročný IT technik, príležitostný novinár, bloger a aktivista. V novembri minulého roku, keď novinár Krzystof Lozinski vyzval na vytvorenie Výboru na obranu demokracie, ktorý by reagoval na spoločenské dianie po voľbách, Kijowski hneď na druhý deň založil pre KOD stránku na facebooku.
Hnutie KOD, ktoré odvtedy kriticky sleduje všetky kroky vlády, v pondelok v otvorenom liste podporil štrajk zdravotných sestier poľského Centra zdravia dieťaťa. Štrajk sestričiek, ktoré žiadajú zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie hrubej mzdy o päťsto zlotých (114 eur), je odrazom zhoršujúceho sa stavu poľského zdravotníctva. Pritom, ako zdôrazňuje opozícia, práve kritika sociálnej politiky predchádzajúcej vlády spolu so zatiaľ nesplneným populistickým sľubom zaviesť príspevok v hodnote päťsto zlotých na dieťa, vyhral Právu a spravodlivosti voľby.
Po silnom ohlase verejnosti skupina aktivistov postupne sformalizovala svoje pôsobenie vytvorením občianskeho združenia. KOD začal žiadať zverejňovanie rozsudkov ústavného súdu vo vládnom vestníku, bez ktorých nenadobúdajú platnosť. Mimochodom, rozsudky, nevyhovujúce vláde, neboli dodnes publikované.
Na prvú ohlásenú decembrovú manifestáciu KOD vo Varšave podľa odhadov mesta prišlo približne päťdesiattisíc ľudí. Súčasná vláda sa protesty snaží systematicky bagatelizovať. Odhady účasti zo strany mesta, polície a verejnoprávnej poľskej televízie TVP sa vždy líšia. V spravodajstve spomínanej štátnej televízie sa zábery z demonštrácií alebo nesmú ukazovať vôbec, alebo sú manipulované. V marci tohto roku sa dve vedúce vydania spravodajstva TVP vzpriečili zákazu zhora, o demonštrácii informovali, čo ich automaticky stálo miesto.
Foto: SITA/AP, Czarek Sokolowski
Predseda strany Právo a spravodlivosť Jarosław Kaczyński účastníkov protestov kedysi označil za ľudí menejcenného horšieho druhu. Tento zvrat sa stal populárnym frazeologizmom odporcov vlády a hashtagom na instagrame, kde sa účastníci protestov sami ironicky začali označovať ako #gorszysort.
Víkendový protest spojený s výročím slobodných volieb, ktoré okrem iných dostali do novodobej poľskej politiky aj jeho, Kaczyński ohodnotil slovami: „Dnes máme znovu do činenia s rebéliou. S istotou ide o nesúhlas s právom sily, ktorá vyhrala voľby, na vykonanie zmien v Poľsku… To nedopustíme!“ Protest pritom svojou účasťou podporili aj bývalá premiérka Ewa Kopaczowá a bývalí prezidenti Bronisław Komorowski a Aleksander Kwaśniewski.
Okrem verejnosti Kijowski proti vláde dokázal zjednotiť aj výraznú časť poľskej opozície. Viac ako dvanásť subjektov, medzi inými Strana zelených, strana Novodobá, Zväz demokratickej ľavice, utvorilo takzvanú Koalíciu sloboda, rovnosť, demokracia. Politickú váhu koalície však čiastočne znižuje skutočnosť, že ju zatiaľ nepodporila druhá najsilnejšia strana v krajine Občianska platforma ani moderná poľská verzia španielskej strany Podemos, ľavicová strana Spoločne.
Kdekto Kijowskému predpovedá, že by sa mohol stať „druhým Walęsom“, hrdinom, ktorý motivuje a mobilizuje ľudí. Na otázku denníka Gazeta Wyborcza, či ho politika opantala ako hydra, pripúšťa, že aj áno, no v najbližších voľbách sa kandidovať nechystá. Šalamúnsky reaguje zakladateľ hnutia KOD aj na otázku, čo spraví, keď sa mu podarí vybojovať zmenu: „No, ja nič nevybojujem, dúfam, že to vybojujú politici. A my budeme ďalšej vláde rovnako pozerať na prsty, pretože to nie je tak, že len terajšia vláda je zlá."