Foto: SITA/AP
Vynikajúca spôsobilosť
Sme v poľskom Štetíne, kde sa od roku 1999 nachádza Mnohonárodné veliteľstvo severovýchod. Zavítala sem skupina novinárov z krajín NATO na pozvanie ministerstva zahraničných vecí. V Poľsku sa 8. až 9. júla koná summit NATO. Ten rozhodne o ďalšom posilnení aliancie na východe v reakcii na kroky Ruska, ktoré sa začali anexiou Krymu v roku 2014. Summit aliancie však bude riešiť aj hrozby ako terorizmus či kyberbezpečnosť a potvrdí prehĺbenú spoluprácu NATO a Európskej únie.
V Štetíne sa konalo cvičenie Brilliant Capability 2016 (Vynikajúca spôsobilosť), ktoré malo ukázať, ako je miestny zbor schopný riadiť prípadné vyslanie síl superrýchleho nasadenia (VJTF). "Prešli sme zásadnou transformáciou, aby sme urobili NATO schopnejším čeliť novým bezpečnostným hrozbám v tomto špecifickom regióne Európy,“ vyhlásil počas cvičenia veliteľ zboru nemecký generál Manfred Hofmann.
Štetínske veliteľstvo nie je bez slovenskej účasti . "Pôsobím v oblasti logistiky,“ povedal pre Pravdu major Rastislav Koža. "Slovensko pristúpilo k veliteľstvu v januári 2005. V septembri 2015 sme navýšili naše počty na päť ľudí. Stalo sa to v rámci zvýšenia dôležitosti veliteľstva. V NATO sa zmenila celková situácia. Na základe záverov summitu aliancie vo Walese sme prešli z úrovne síl nízkej pripravenosti na vysokú. Teraz sa uskutočňuje naša certifikácia,“ vysvetlil slovenský dôstojník.
Major Koža pripomína, že zbor v Štetíne je veliteľsky nadradený styčným tímom NATO známym pod skratkou NFIU. Už fungujú v troch pobaltských krajinách a Poľsku. A tiež v Rumunsku a Bulharsku, ale tie nespadajú pod pôsobnosť veliteľstva v Štetíne. Ďalšie dva styčné tímy sa vytvárajú na Slovensku a v Maďarsku. Plne fungovať by mali asi od polovice roka. Pre Pravdu to v Štetíne uviedol taliansky generál Salvatore Farina zo Spojeneckého veliteľstva NATO v holandskom Brunssume. "Ešte tento rok by som mal navštíviť aj Slovensko,“ uviedol veliteľ Farina.
Foto: SITA/AP
Skúsenosti, ktoré na veliteľstve získajú slovenskí vojaci, sú podľa Kožu neoceniteľné. "Aj preto, ako som už povedal, že narástla dôležitosť veliteľstva. Pred dvoma rokmi tu pôsobilo 14 krajín, teraz ich je už 23. Všetko, čo sa tu naučíme, budeme môcť využiť v rámci slovenských ozbrojených síl. Spolupráca v medzinárodnom prostredí je trochu iná ako u nás,“ vysvetľuje Koža, ktorý nastúpil na veliteľstvo v októbri 2014, teda krátko po zmene geopolitickej situácie v súvislosti s krokmi Ruska na Ukrajine.
"V minulosti sme mali čas nasadenia jednotiek na území, ktoré pokrývame, 60 dní. V súčasnosti sa to skrátilo na päť dní. To znamená, že v prípade akéhokoľvek konfliktu či krízovej situácie je NATO schopné takto rýchlo reagovať. A styčný tím, ktorý máme aj na Slovensku, by mal zabezpečiť všetku prípravu,“ povedal Koža To, že sa naozaj v NATO veľa zmenilo, tvrdí aj generál Farina. Podľa neho pred dvoma rokmi mala aliancia sily rýchlej reakcie, ktoré dokázala vyslať do 30 dní. "Teraz hovoríme o dvoch, troch dňoch. Máme aj viac takto pripravených jednotiek,“ pripomína Farina. Predtým ich tvorilo okolo 15-tisíc vojakov, teraz je ich približne 40-tisíc.
"Skrátili sme čas reakcie a posilnili naše schopnosti, kvalitatívne aj kvantitatívne,“ uviedol Farina.
Foto: SITA/AP
Východné krídlo
Poľsko, ale aj pobaltské krajiny žiadajú viditeľnejšiu alianciu na východe. Podľa ministra zahraničných vecí Witolda Waszczykowského je to jednoduché. "Čo chceme, je prítomnosť vojakov, prítomnosť vojakov a ešte raz prítomnosť vojakov,“ vyhlásil na stretnutí s novinármi šéf diplomacie. "Poľsko bolo doteraz členským štátom aliancie druhej kategórie. Nestačí len kolektívna obrana NATO podľa článku päť Washingtonskej zmluvy. Poľsko malo dohody aj v minulosti a máme s tým zlé skúsenosti. Chceme poistky,“ vysvetlil Waszczykowski, prečo Varšava žiada vojakov na svojom území, keďže Poľsko si v histórii mocnosti viac ráz podelili.
Predpokladá sa, že summit definitívne odsúhlasí posilnenie prítomnosti NATO na východnom krídle. Waszczykowski tvrdí, že Poľsko doteraz bolo členom aliancie druhej kategórie, keďže na svojom území nemalo rozmiestnených vojakov aliancie a nemá ani žiadnu väčšiu vojenskú základňu. Podľa Waszczykowského bude Varšava rešpektovať dohodu medzi NATO a Ruskom z roku 1997, v ktorej sa strany zaväzujú, že nebudú zásadným spôsobom posilňovať svoju vojenskú prítomnosť smerom jeden k druhému.
Rusko teraz tvrdí, že aliancia ho svojimi plánmi na východe porušuje. NATO, naopak, pripomína, že je to len reakcia na to, čo Moskva začala na Kryme. Predpokladá sa, že jednotky aliancie na východe nebudú rozmiestnené nastálo, ale na rotačnej báze.
Celkovo by mohli v pobaltských krajinách pôsobiť dokopy dve brigády. Jedna aliančná a jedna americká. Je to asi 10-tisíc vojakov. Do týchto aktivít sa plánuje zapojiť Slovensko. V rámci iniciatívy visegrádskej štvorky by do Pobaltia mali poslať na rotačnom princípe 150 vojakov. Waszczykowski vyhlásil, že takéto plány neporušujú dohodu NATO-Rusko. "Je to len politický sľub, ale budeme ho rešpektovať. Chápeme, že existuje istá hranica, ktorá by sa nemala prekročiť, čo sa týka rozmiestnenia jednotiek na východnom krídle. Ale neznamená to, že to nemôžeme urobiť vôbec. Ak sa NATO rozhodne rozmiestniť brigádu či prápor, a keď to urobia aj Američania, nie je to porušenie záväzkov z roku 1997,“ povedal Waszczykowski. "Zatiaľ na území Poľska nemáme žiadnych vojakov NATO. Nežiadame preto viac jednotiek aliancie, žiadame aspoň nejaké,“ pripomenul poľský minister zahraničných vecí.