Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg pred začiatkom rokovania novinárom povedal, že ministri napríklad rozhodnú, ako posilniť aliančnú prítomnosť na juhovýchodnom krídle, teda v Bulharsku a Rumunsku. Štáty tiež vyzve na udržanie terajšieho trendu rastúcich obranných výdavkov, pretože vynakladané peniaze podľa neho musia zodpovedať bezpečnostným výzvam.
Ministerská schôdza je posledným stretnutím na tejto úrovni pred summitom NATO vo Varšave začiatkom júla. Ministri dnes k tejto vrcholnej schôdzi podľa Stoltenberga pripravia cestu.
Generálny tajomník NATO zopakoval, že ministri by mali potvrdiť rozmiestnenie približne tisícky vojakov z rôznych štátov aliancie do každého z troch štátov Pobaltia (Estónsko, Lotyšsko, Litva) a do Poľska. Presné podrobnosti o budúcej štvorici viacnárodných práporov však budú známe zrejme až práve na summite vo Varšave. Diplomati pripomínajú, že podobný krok má mať predovšetkým odstrašujúci účinok.
V oblasti Čierneho mora teraz podľa Stoltenberga NATO preberá možnosti, ako svoju prítomnosť posilniť nad už existujúce intenzívnejšie letecké či námorné hliadkovanie a vojenské cvičenia. „Preberáme rumunskú ponuku, že môžu poskytnúť rámec a brigádne veliteľstvo,“ vysvetlil generálny tajomník aliancie. Toto veliteľstvo by potom mohlo riadiť aliančné akcie v regióne, vrátane cvičení. „O detailoch bude rozhodnuté neskôr,“ dodal.
Severoatlantická aliancia od summitu vo Walese v septembri 2014 mení svoje schopnosti reagovať na zmenené bezpečnostné prostredie, predovšetkým v dôsledku nepredvídateľného a stále agresívnejšieho ruského správania, rastúcej teroristickej hrozby na Blízkom východe a pruhu v zásade nefungujúcich štátov na juhu od európskych brehov.
NATO vo Walese rozhodlo posilniť sily rýchlej reakcie a odvtedy podniká aj ďalšie kroky, predovšetkým na zvýšenie ochrany troch krajín Pobaltia a tiež Poľska. Voči hrozbám z juhovýchodu a juhu aliancia reagovala snahou o užšiu spoluprácu s EÚ, napríklad v Egejskom či Stredozemnom mori. Ministri dnes tiež preberú možnosť poskytnúť radarové lietadlá AWACS na podporu vzdušných operácií medzinárodnej koalície bojujúcej v Sýrii a Iraku proti teroristickej organizácii Islamský štát. Podstatná časť reakcie aliančných krajín bola však aj snaha zmeniť trend znižovania obranných výdavkov, keď ostatní spojenci výrazne zaostávajú za USA. Vlani už bol zaznamenaný ich veľmi nízky rast a podľa Stoltenberga by tento rok mohol v reálnych číslach nárast výdajov na obranu predstavovať 1,5 percenta.