Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg uviedol, že takéto rozhodnutie zo strany NATO bolo prijaté v súvislosti s „ruskou agresiou“. „Naším cieľom je vytvorenie efektívnejších obranných štruktúr a posilnenie civilnej kontroly nad nimi“.
Stoltenberg dodal, že Ukrajina a NATO budú spolupracovať v oblasti vojenského velenia, tylového zabezpečenia a kybernetickej ochrany a pri rehabilitácii zranených. Poznamenal, že sa pracuje aj na nových projektoch vrátane obrany pred hybridnou vojnou a likvidácie výbušných zariadení. Podľa denníka Le Figaro Stoltenberg na dnešnej tlačovej konferencii v Bruseli znova vyzval Rusko, aby stiahlo svoje jednotky a zbrane z územia Ukrajiny a v plnej miere plnilo minské mierové protokoly.
Generálny tajomník upozornil aj na opakované porušovanie prímeria na východe Ukrajiny zo strany Ruska, lebo je to „zdrojom veľkého znepokojenia“.
„Rusko podporuje separatistov (v Donbase)… (vojenským) materiálom, zbraňami. Zhromažďuje tiež svoje jednotky pozdĺž ukrajinských hraníc,“ dodal Stoltenberg. Súčasne vyzval, aby Rusko prehodnotilo svoje rozhodnutie zvýšiť počet cvičení síl rýchlej reakcie, pretože to v regióne vedie k nárastu nestability.
Lídri EÚ v júli rozhodnú, či predĺžia sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s jeho úlohou v ukrajinskom konflikte. Francúzsko a Nemecko, ktoré sú sprostredkovateľmi minských mierových protokolov, podporujú predĺženie sankcií, kým mierové zmluvy nebudú plne implementované, a to vrátane politickej oblasti. Rusko avizovalo, že v rámci odvetných opatrení predĺži obchodné sankcie, ktoré sa vzťahujú na dovoz európskej potravinárskej produkcie.