Coxová mala 41 rokov a bola matkou dvoch detí. Aktívne podporovala pokračujúce členstvo Británie v únii. A nedá sa vylúčiť, že to ju stálo život. Coxová je prvou členkou Dolnej snemovne v histórii, ktorú zabili počas výkonu funkcie.
Vrahom poslankyne je 52-ročný muž, ktorého viaceré britské médiá identifikovali ako Tommyho Maira. Coxovú tri razy postrelil a viac ráz bodol. Pri jeho útoku utrpel ľahké zranenia aj 77-ročný okoloidúci. Vražda sa odohrala pred knižnicou v obci Bristall po tom, čo sa Coxová stretla s voličmi vo svojom okrsku.
Mair mal podľa doteraz zverejnených informácií psychické problémy. Zdá sa, že sa zaujímal o neonacistické hnutie. Údajne si v minulosti aj objednal manuál, ako si po domácky zostrojiť zbrane a vyrobiť výbušniny.
Podľa americkej organizácie Southern Poverty Law Center, ktorá sa zaoberá bojom s extrémizmom, bol Mair kedysi aktívnym členom neonacistickej skupiny Národná aliancia. Tá svoju činnosť oficiálne ukončila v roku 2013, ale mnoho jej členov naďalej pôsobí na extrémistickej scéne.
Viacerí svedkovia uviedli, že Mair pri útoku niekoľko ráz zakričal: Británia na prvom mieste (Britain First). Polícia to však zatiaľ nepotvrdila. Británia na prvom mieste je názov krajne pravicovej strany, ktorá vystupuje proti islamu a Európe. Radikáli sa od Mairovho činu dištancovali.
Politický motív?
Keď sa preukáže, že páchateľ mal politický motív, jeho útok by mohol byť považovaný za teroristický čin. Po Coxovej vražde prerušili v Británii referendovú kampaň, dokonca sa ozývajú hlasy, že by sa všeľudové hlasovanie naplánované na 23. júna malo odložiť.
Je to však nepravdepodobné. Ak však smrť Coxovej priamo súvisí s referendom, asi by to pomohlo táboru, ktorý chce, aby Británia v únii zostala. Referendové prieskumy momentálne ukazujú, že viac Britov je proti únii.
"Táto vražda však môže zmeniť psychológiu kampane,“ uviedol pre televíziu CNBC Fariborz Moshirian, šéf Inštitútu pre globálnu ekonomiku na univerzite v Novom Južnom Walese.
Britský premiér David Cameron v súvislosti s vraždou Coxovej povedal, že je potrebné bojovať proti netolerancii. Jeho Konzervatívna strana sa po smrti labouristickej poslankyne rozhodla, že sa nezúčastní na voľbách, v ktorých sa bude hľadať náhrada za Coxovú.
"Je to útok na demokraciu,“ vyhlásil šéf labouristov Jeremy Corbyn. Zároveň včera oznámil, že sa pre tragickú udalosť v pondelok zíde britský parlament. Vraždu odsúdili aj predstavitelia tábora, ktorý podporuje brexit, teda vystúpenie Británie z únie. Coxovej manžel Brendan je presvedčený, že jeho manželku zabila politická nenávisť.
"Dnes sa začína nová kapitola našich životov. Zložitejšia, bolestnejšia, menej radostná, menej naplnená láskou. Ja, priatelia Jo a rodina budeme v každom momente našich životov milovať a starať sa o naše deti a bojovať proti nenávisti, ktorá zabila Jo. Nenávisť nemá vieru, rasu alebo náboženstvo, je jedovatá. Jo by neľutovala nič zo svojho života, žila ho naplno každý deň,“ uviedol Brendan Cox vo svojom vyhlásení.
Čo vedie k násiliu
Mnohí pozorovatelia pripomínajú, že zatiaľ naozaj nie je jasný motív Mairovho konania. Coxová však bola za zotrvanie Británie v EÚ a ako aktivistka pomáhal utečencom, Sýrčanom aj Afgancom.
Podľa denníka Guardian môže by za vraždou aj atmosféra vybičovaných vášní, ktoré sa týkajú referendovej kampane. Jednou z hlavných tém tábora, ktorý je proti zotrvaniu v Británie v EÚ, je pritom boj proti migrácii.
"Rétorika západného rasizmu a islamofóbie je zrkadlový obraz ideológie, na základe ktorej si Islamský štát a Al-Kajdá zaisťujú regrútov a presvedčia ich, aby sa opásali výbušninami a zomierali pri zabíjaní iných,“ napísal Guardian s tým, že žijeme v časoch, keď sa nenávisť, ktorá nás rozdeľuje, stáva normou.
Nie je to len prípad Británie. Americký republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump používa protiimigračnú rétoriku bežne a viac ráz ho podporili krajne pravicové organizácie, hoci on sa od nich formálne dištancuje.
V Európe v mnohých krajinách vo voľbách bodujú extrémisti každého druhu. A aj tradičné strany pritom neraz skĺzavajú do populistickej rétoriky najmä pri migračnej kríze a kritike EÚ. Svoju úlohu zohráva aj ruská propaganda založená na manipulácii a šírení klamstiev, poloprávd a konšpiračných teórií.
"Smrť Jo Coxovej sa ma skutočne dotkla. Xenofóbne slogany nevyhnutne vedú k násiliu,“ reagovala na sociálne sieti Twitter Henriette Rekerová, starosta Kolína nad Rýnom. Nemeckú političku vlani pobodal muž s kontaktmi na neonacistickú scénu. Podľa polície ho k tomu viedlo to, že Rekerová pomáhala utečencom.
Bezpečnostný expert Steve Hewitt z Birminghamskej univerzity však pochybuje, že tragédie ako Coxovej vražda príliš zmenia súčasnú politickú klímu. "V Británii sa ťažko budeme vracať do normálu, najmä po referende,“ uviedol Hewitt pre Pravdu.
"Možno však budeme venovať viac pozornosti krajne pravicovým hrozbám. Politici aj médiá sa zameriavajú na islamistické násilie. Útoky však môžu mať rôzne podoby,“ varoval Hewitt.