Oznámili to agentúry ČTK a Reuters s odvolaním na diplomatické zdroje v Bruseli. Rozhodnutie zrejme asi tento piatok formálne potvrdia ministri zahraničných vecí. Isté to však nie je, lebo existuje aj možnosť, že by sa témou zaoberali lídri členských krajín EÚ na budúcotýždňovom summite.
Jednotný postoj, ktorý podľa agentúr prezentovali veľvyslanci, je však zdanlivý. Za politikou ekonomických sankcií proti Rusku totiž nestojí pevný tábor štátov. Kým hlavne pobaltské štáty, Poľsko a Británia schvaľujú tvrdý postup proti Moskve, naopak, krajiny ako Taliansko, Maďarsko a aj Slovensko, ktoré v júli prevezme predsedníctvo v Rade EÚ, sú prinajmenšom zdržanlivé.
Reuters si zvlášť všíma názor Slovenska, keďže ho čaká polročné predsedníctvo. „Existuje rastúca požiadavka na politickú diskusiu o sankciách uvalených na Rusko,“ citovala agentúra šéfa slovenskej diplomacie Miroslava Lajčáka. Diplomati považujú podnet na debatu takpovediac za šifru, v ktorej sa skrýva možnosť zmäkčovania sankcií, ktoré platia od júla 2014. Takýto postup by sa pozdával nielen napríklad spomínanému Taliansku, ale tiež Bulharsku a Grécku.
Lajčák poukázal na to, čo sa mu nepozdáva: „Nevyzývam na zrušenie sankcií. Lenže nechcem vidieť, že formálne zachovávame sankcie a v pozadí sankcií každý uzatvára veľké dohody s Ruskom, navštevuje a stretáva sa s ľuďmi, ktorí sú na čiernej listine (Rusi, ktorí majú zakázaný vstup do EÚ, pozn. red.).“ Kým Lajčák by zjavne čo najskôr privítal debatu o sankciách, predseda Európskej rady Donald Tusk podľa zdrojov z jeho okolia s ňou počíta až na jeseň – táto téma by mohla dostať na stôl lídrov až na summite EÚ, ktorý bude v októbri.
O nejednote v radoch únie napovedajú aj odlišné názory v Londýne a Berlíne. Britský minister zahraničných vecí Philip Hammond trvá na tom, že zrušenie sankcií je podmienené splnením všetkých záväzkov z dohôd v Minsku. Obsahom sú hlavne úplné stíchnutie zbraní a ukrajinské znovuzískanie kontroly nad východnou hranicou. Šéf nemeckej diplomacie Frank-Walter Steinmeier, naopak, sa prihovára, aby sa sankcie zmäkčovali podľa pokroku spojeného s minským dokumentmi.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker jednoznačne očakáva, že sankcie zostanú v platnosti o ďalších šesť mesiacov, ale zároveň pripúšťa ich postupné odstraňovanie v závislosti od dobrých správ: „V danej chvíli je jasné, že predĺžime sankcie, ale v najbližšom polroku budeme pokračovať v monitorovaní, aby sme videli, či je dostatočný pokrok v plnení dohôd z Minska, aby sa zrušila časť sankcií,“ povedal pre stanicu Euronews.