Britský ostrovný štvorlístok má po referende o EÚ dve rôzne podoby. Kým v Anglicku a vo Walese prevážili stúpenci brexitu, v Škótsku a v Severnom Írsku mali prevahu zástancovia zväzku s európskou rodinou. Rozdiel môže viesť k tomu, že v Edinburghu a v Belfaste pribudnú hlasy volajúce po rozluke s Britániou.
Až 62 percent Škótov vyslovilo želanie zostať v EÚ, v Severnom Írsku takto hlasovalo takmer 56 percent voličov. Najmä v Škótsku existuje politická vôľa uprednostniť členstvo v únii za cenu odchodu z britského zväzku. V Severnom Írsku sa zase hovorí o zjednotení so susediacou Írskou republikou.
Brexit vidia ako nový impulz pre referendum o samostatnosti v Škótsku, kde sa o tejto otázke hlasovalo v septembri 2014. Väčšina voličov (bolo ich viac ako 55 percent) sa vyjadrila za zotrvanie v Spojenom kráľovstve. „Je nepredstaviteľné, že by britská vláda zablokovala ďalšie referendum,“ vyhlásila v reakcii na rozhodnutie o brexite škótska premiérka Nicola Sturgeonová. „Škóti majú právo na nové referendum o nezávislosti od Británie, pretože sú nútení proti vlastnej vôli opustiť EÚ,“ pridal sa Alex Salmond, ktorý pred dvoma rokmi viedol kampaň za samostatnosť.
Ak chcú škótski lídri na čele so Sturgeonovou dosiahnuť, že ich krajina neodíde z únie, pochopiteľne musia dosiahnuť to, že referendum by sa uskutočnilo ešte počas zostávajúceho obdobia, čo je Británia súčasťou únie.
Líderka škótskych konzervatívcov Ruth Davidsonová sa stotožnila s ľútosťou Sturgeonovej, že väčšina Britov si vybrala rozvod s úniou, ale opakované všeľudové hlasovanie nepovažuje za správny postup. „Nemyslím si, že by nám ďalšie referendum o nezávislosti pomohlo k stabilite, ani to nie je v záujme škótskeho ľudu,“ povedala Davidsonová. „Som presvedčená, že miesto Škótska je v Spojenom kráľovstve teraz viac ako kedykoľvek predtým,“ dodala. O smerovaní k referendu o samostatnosti sa vyjadrila aj svetoznáma spisovateľka J. K. Rowlingová: „Dejinný odkaz britského premiéra Davida Camerona bude poznačený rozpadmi dvoch zväzkov,“ podotkla knižná autorka Harryho Pottera v narážke na rozchod s EÚ a možnú rozluku Škótska so Spojeným kráľovstvom.
O podobnej téme hovoria v Severnom Írsku predstavitelia separatistickej strany Sinn Féin. Chceli by dosiahnuť vypísanie referenda o zjednotení s Írskou republikou. Martin McGuinness zo Sinn Féin podčiarkol, že Severní Íri majú teraz právo na také všeľudové hlasovanie: „Britská vláda stratila demokratický mandát, aby zastupovala názory Severu v akýchkoľvek rokovaniach s EÚ,“ odkázal z Belfastu do Londýna. Teoretická predstava o zjednotení s Írskom by Severným Írom zabezpečila pokračujúce členstvo v únii.
Z doterajšej britskej účasti vo veľkom európskom spoločenstve vyťažilo Severné Írsko veľa. „V rámci posledného rozpočtu EÚ získalo 2,5 miliardy libier a ďalšie dve miliardy boli prisľúbené do roku 2020,“ upozornil denník The Guardian. Noviny zároveň poukázali na to, že z európskych peňazí sa financovali viaceré úspešné severoírsko-írske cezhraničné projekty. Volanie Sinn Féin po zjednotení s Írskou republikou však môže mať nebezpečné dôsledky. „Referendum o tejto veci bez ohľadu na jeho výsledok má potenciál podkopať ťažkú prácu spojenú s mierovým procesom,“ varoval The Guardian.
Severné Írsko sužoval v období 1968 – 1998 konflikt, ktorého príčinou bola snaha írskych nacionalistov a republikánov (väčšinou katolíkov) pripojiť Severné Írsko, proti čomu sa dôrazne postavili protestantskí probritskí unionisti. Bodku za konfliktom dala dohoda podpísaná v Belfaste na jar 1998. Tri dramatické desaťročia zanechali za sebou viac ako 3 600 zabitých.