Právny základ pre britskú vojenskú akciu v Iraku nebol podľa komisie vôbec uspokojivý a nemožno tvrdiť, že invázia z roku 2003 bola legálna, tvrdí vyšetrovacia skupina.
Hrozba irackých zbraní, ktorá sa udávala ako dôvod k zásahu a bola označovaná za istú, nebola podľa komisie odôvodnená. Británia sa pripojila k invázii v Iraku skôr, ako sa využili mierové možnosti. Intervencia potom zle plánovali a jej dôsledky podcenili, tvrdí komisia v dlho očakávanej správe, ktorej vypracovanie trvalo sedem rokov.
Vtedajšieho britského premiéra Tonyho Blaira podľa správy tiež varovali, že invázia v Iraku môže zvýšiť hrozbu zo strany teroristickej siete al-Kajdá proti Británii. Predvídať sa tiež mala nestabilita, akú v Iraku vojenský zásah môže vytvoriť.
Blair a jeho vláda úmyselne nesklamal parlament či britskú verejnosť o situácii v Iraku pred inváziou, tvrdí komisia.
Chilcot počas dlhého procesu oficiálneho vyšetrovania vypočul 150 svedkov a preskúmal 150 000 dokumentov. Jeho závery sú úderom pre Blaira, ktorý americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi osem mesiacov pred vojenským zásahom v Iraku z marca 2003 povedal, že ho podporí za každých okolností, a to bez toho, aby túto záležitosť konzultoval so svojimi kolegami vo vláde.
Komisia tvrdo podľa agentúry AP odsúdila politické, spravodajské a vojenské plánovanie invázie. Tiež je podľa jej predsedu Johna Chilcot presvedčená, že rozmiestnenie britských síl v Iraku neskončilo presvedčivým úspechom. Iračania ohromne trpeli intervenciou, ktorú v ich krajine zle viedli, uviedla vyšetrovacia skupina.
Protivojnoví aktivisti a príbuzní 179 britských vojakov, ktorí v Iraku zahynuli, podľa agentúry AP dúfajú, že správa Chilcotovho tímu umožní stíhať expremiéra Blaira pre prípadné vojnové zločiny.
Blair: Beriem na seba plnú zodpovednosť za chyby v Iraku
Britský expremiér Tony Blair v reakcii na zverejnenie kritickej správy Chilcotovej komisie o vojne v Iraku povedal, že na seba berie všetku zodpovednosť za chyby, ktoré sa pred zapojením krajiny do konfliktu stali. Uviedol však tiež, že sa o účasti vo vojne rozhodoval v dobrej viere a že stále verí, že odstránenie irackého diktátora Saddáma Husajna bolo správnou vecou.
„Správa by mala ukončiť obvinenia z činnosti v zlej viere, z klamstiev alebo podvodu. Či už ľudia s mojím rozhodnutím zapojiť sa do vojenskej akcie proti Saddámovi Husajnovi súhlasia alebo nie, urobil som ho v dobrej viere, pretože som veril, že je to v najlepšom záujme krajiny,“ uviedol bývalý premiér, ktorý zapojenie Británie do bojov v Iraku po boku USA v roku 2003 schválil.
Blair však zároveň pripustil, že kritika týkajúcej sa prípravy a plánovania britskej účasti v irackej vojne stojí na reálnych základoch. „Beriem na seba plnú zodpovednosť za všetky chyby, bez akýchkoľvek výnimiek a výhovoriek,“ uviedol.