Stoltenberg vyzval Rusko, aby ukončilo podporu separatistov na Ukrajine

Severoatlantická aliancia v sobotu na záver svojho summitu vo Varšave opäť potvrdila svoju politickú aj praktickú podporu Ukrajine. Generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg po stretnutí prezidentov a premiérov aliančných krajín s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom upozornil na časté porušenia mierových dohôd z Minsku na východe Ukrajiny a vyzval Rusko k ukončeniu politickej, vojenskej a finančnej podpory východoukrajinských separatistov.

, 09.07.2016 14:18, aktualizované: 18:34
debata (234)

Ruské správanie v ukrajinskej kríze bolo dôvodom zmien, ktoré varšavský summit aliancie potvrdil už v piatok. NATO v reakcii na dianie na východe kontinentu výrazne posilňuje svoje východné krídlo a politici hovoria o najväčšej zmene nastavenia jeho obranných schopností od konca studenej vojny.

Lídri spojeneckých krajín ocenili ukrajinské reformy a Stoltenberg pripomenul, že aliancia Kyjevu pomáha. Na rokovaní Komisie NATO-Ukrajina, poslednej časti varšavského summitu, schválili doplnenú sadu podpory východoeurópskej krajine.

V budúcnosti bude NATO s Kyjevom novo spolupracovať v oblastiach ako je likvidácia výbušných zariadení alebo hybridné konflikty. Už pred dvoma rokmi vo Walese spojenci rozhodli o vzniku štyroch trustov, z ktorých je financovaná pomoc Ukrajine v oblastiach, ako sú kybernetické obrana, logistika aj liečenie zranených vojakov.

Ukrajinský prezident Porošenko rokovania so štátnikmi krajín aliancie označil za „veľmi priame, otvorené a konštruktívne rozhovory medzi skutočnými priateľmi, partnermi a – de facto – spojencami“. Stoltenberg potom v odpovedi na novinársku otázku pripomenul, že ukrajinské členstvo v NATO nie je na programe dňa.

Podľa Stoltenberga je prímerie na východe Ukrajiny narušované každodenne, často s pomocou techniky, ktorú Minské dohody zakazujú, teda ťažkých zbraní. Dôsledkom je podľa neho rastúci počet obetí. Cestou k politickému riešeniu sú podľa neho len dohody z Minsku, ktoré musia plne uskutočniť všetky strany.

„Neuznajú ruskú nelegálnu a nelegitímnu anexiu Krymu a odsudzujeme zámernú ruskú destabilizáciu východnej Ukrajiny,“ pripomenul dlhodobú pozíciu krajín NATO generálny tajomník organizácie Stoltenberg.

Stoltenberg: Ďalší summit NATO bude v roku 2017 v Bruseli

Ďalší summit Severoatlantickej aliancie sa bude konať v roku 2017 v Bruseli. Oznámil to v sobotu generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na tlačovej konferencii po skončení dvojdňovej vrcholnej schôdzky aliancie vo Varšave.

Stoltenberg uviedol, že summit sa uskutoční v zrekonštruovanom hlavnom sídle NATO v Bruseli. Budova bude pripravená na plnenie si svojich funkcií práve v roku 2017.

Počas druhého dňa summitu protestovalo vo Varšave niekoľko stoviek ľudí proti rozhodnutiu aliancie vyslať do Estónska, Lotyšska, Litvy a Poľska štyri prápory, ktorí majú posilniť východné krídlo NATO voči potenciálnej hrozbe zo strany Ruska.

Demonštranti kričali „NATO odíď“ a niesli transparent s nápisom „Stop NATO“, informovali agentúry DPA a AP. Niektorí niesli bochníky chleba a skandovali „Peniaze pre hladných, nie na tanky“.

Organizátorom protestu bolo poľsko-nemecké mierové hnutie "No to War – No to NATO! (Nie vojne – Nie NATO). Medzi účastníkmi boli okrem iných Poliaci, Nemci a občania USA. Počas summitu NATO vo Varšave bolo nasadených 10 000 príslušníkov bezpečnostných zložiek. Náklady na jeho organizáciu sa odhadujú na 36 miliónov eur.

NATO spustí v Stredozemnom mori bezpečnostnú operáciu

Severoatlantická aliancia spustí novú námornú bezpečnostnú operáciu v Stredozemnom mori s názvom Sea Guardian (Morský strážca). Novinárom to v sobotu na summite NATO povedal generálny tajomník organizácie Jens Stoltenberg.

Aliancia chce podľa neho v centrálnom Stredomorí úzko spolupracovať s loďami operácie Sophia, ktorú Európska únia spustila v reakcii na migračnú krízu.

Rozsah novej aliančnej operácie bude podľa Stoltenberga široký – od zberu spravodajských informácií cez boj s terorizmom až po výcvikové možnosti.

NATO bude pokračovať v podpore Afganistanu

Vzhľadom na zlú bezpečnostnú situáciu v Afganistane bude Severoatlantická aliancia naďalej podporovať vládu tejto krajiny. Podpora zahŕňa i pokračovanie výcvikovej misie Resolute Support (Rozhodná podpora) aj po roku 2016 a financovanie afganských ozbrojených síl do konca roku 2020.

Vyplýva to z 11-bodového vyhlásenia, ktoré dnes prijali účastníci druhého, záverečného dňa summitu NATO vo Varšave. „Afganistan stále čelí veľkej nestabilite a násiliu. Náš odkaz je jasný: Afganistan nezostane sám a my sme sa zaviazali k behu na dlhú trať,“ povedal k tejto téme generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Aliancia vo vyhlásení tiež konštatuje, že spolu so zvyškom medzinárodného spoločenstva nedovolí, aby sa Afganistan stal útočiskom pre teroristov, ktorí môžu predstavovať hrozbu pre jej bezpečnosť.

Zároveň sa bude usilovať o to, aby krajina bola schopná „sama sa starať o svoju bezpečnosť, správu vecí verejných a hospodársky a sociálny rozvoj pri súčasnom rešpektovaní ľudských práv všetkých občanov, najmä žien a detí“. „Naša úloha sa ešte neskončila. V našom úsilí o bezpečný a stabilný Afganistan zostávame odhodlaní a jednotní,“ konštatuje sa na záver vyhlásenia NATO.

Operácia Rozhodná podpora nahradila začiatkom roka 2015 dlhoročnú misiu Medzinárodných síl na podporu bezpečnosti (ISAF). Viaceré členské krajiny NATO vrátane Spojených štátov plánovali v tomto roku stiahnuť z Afganistanu väčšinu svojich vojakov. Pokračujúce útoky povstalcov Talibanu a najmä dočasné obsadenie provincie Kundúz ich však viedlo k prehodnoteniu tohto rozhodnutia.

Prezident USA Barack Obama v stredu oznámil, že do konca tohto roka zostane v Afganistane najmenej 8 400 amerických vojakov. Je to kompromis medzi Obamovým pôvodným plánom, ktorý počítal s 5 500 vojakmi, a odporúčaniami viacerých veliteľov a expertov. V súčasnosti slúži v Afganistane 9 800 amerických vojakov.

Gorbačov: NATO hovorí o obrane, ale pripravuje sa na útočné operácie

Bývalý prezident Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov kritizoval Severoatlantickú alianciu za to, že na práve prebiehajúcom summite vo Varšave vnáša do vzťahov s Ruskom čoraz väčšie napätie. Informovala o tom agentúra AP.

„NATO začína s prípravami na prechod zo studenej vojny na horúcu. Celá táto rétorika vo Varšave je presiaknutá dobre že nie túžbou vyhlásiť Rusku vojnu,“ uviedol podľa agentúry Interfax Michail Gorbačov, pričom dodal, že NATO síce hovorí o obrane, ale v skutočnosti sa pripravuje na útočné operácie.

Predstavitelia členských štátov NATO oznámili v piatok plány na posilnenie vojenskej prítomnosti aliancie v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku, teda v tých členských štátoch, ktoré majú spoločné hranice s Ruskom. Moskva totiž ešte začiatkom roka vyhlásila, že rozmiestni na svojich západných hraniciach viac vojakov a vytvorí dve nové divízie.

234 debata chyba
Viac na túto tému: #Afganistan #NATO #Jens Stoltenberg #Stredozemné more #summit #Michail Gorbačov
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy