Po bulvári Champs-Élysées pochodovalo viac ako 3 000 vojakov a vojačiek a defilovalo približne 240 jazdcov na koňoch. Výrazne väčší, až okolo 11 500, bol však počet policajtov a žandárov, zaisťujúcich bezpečnosť účastníkov. Informovala o tom rozhlasová stanica Radio France Internationale (RFI).
Ku francúzskym kolegom sa pridalo aj 140 austrálskych a 85 novozélandských vojakov, z ktorých časť mala na sebe tradičné maorské kostýmy.
Príslušníci oboch spojeneckých armád sa prehliadky zúčastnili na počesť 100. výročia začiatku bitky pri Somme – jednej z najkrvavejších operácií prvej svetovej vojny -, ktorá si vyžiadala vyše milióna mŕtvych a zranených. Pri rieke Somme bojovali aj Austrálčania, Novozélanďania, Briti i vojaci z ďalších krajín.
Táto prehliadka ku Dňu Bastily bola poslednou za súčasného mandátu francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda, ktorý sa skončí na budúci rok.
Francúzska armáda účastníkom prehliadky predviedla aj viac ako 200 vozidiel, 55 lietadiel a 30 vrtuľníkov. Akrobatický tím francúzskeho letectva (PAF) v rámci propagácie ambícií Paríža uchádzať sa o organizáciu letnej olympiády v roku 2024 symbolicky vytvoril na oblohe obrazec v podobe Eiffelovej veže.
Medzi zahraničnými hosťami prehliadky boli aj šéf americkej diplomacie John Kerry a novozélandský premiér John Key.
Deň, keď padla Bastila
Štátny sviatok Francúzskej republiky je pripomienkou dobytia pevnosti a väzenia Bastily 14. júla 1789. Znamenalo začiatok francúzskej revolúcie, čo sa stalo pred 227 rokmi. Bastila, presnejšie Bastila sv. Antona, bola pôvodne pevnosťou na mieste súčasného Námestia Bastily v Paríži. Pevnosť slúžila ako posilnená obrana brány sv. Antona a hradieb vo východnej časti Paríža.
Parížsky richtár Hugues Aubriot ju dal postaviť najskôr so štyrmi vežami, čo zodpovedalo dobovému budovaniu pevností. Výstavba počas vlády kráľa Karola V. trvala od roku 1370 do roku 1383. Samotná budova bola 66 metrov dlhá, 34 metrov široká a 24 metrov vysoká na úrovni veží. Okolo pevnosti sa tiahla priekopa, do ktorej napustili vodu zo Seiny. K štyrom vežiam dostavali ďalšie štyri.
Bastila sa používala ako väzenie už za vlády kráľa Ľudovíta XI. (1461–1483), ale až kardinál Richelieu (prvý minister Ľudovíta XIII. v rokoch 1624–1642) ju zmenil na väznicu. Bolo to zariadenie pre pomerne dobre situovaných ľudí (šľachticov, vysokej buržoázie), ktorí v nej mali k dispozícii pomerne veľké priestory s vyberaným jedlom a sluhami. Počet väzňov nikdy nepresiahol 45. Avšak v Bastile boli aj cely pre „obyčajných“ väzňov s oveľa horšími podmienkami na výkon trestu.
Symbolom začiatku francúzskej revolúcie sa budova stala po tom, ako ju útokom 14. júla 1789 dobyl revolučne naladený ľud, ktorý v nej hľadal zbrane a pušný prach. O dva dni neskôr budovu úplne zbúrali a časť kameňov predal obchodník Pierre-François Palloy ako spomienkové predmety. Zvyšná väčšia časť kameňov sa použila na výstavbu mosta Svornosti cez Seinu.
Deň 14. júl sa oslavoval ako sviatok už od roku 1790, ale v ďalších rokoch sa doboví vládcovia nevedeli dohodnúť, ktorý z dní sa má sláviť. Až v roku 1880 Senát schválil návrh zákona Benjamina Raspaila, ktorým bol 14. júl vyhlásený za štátny sviatok.
Od začiatku slávenia sviatku sa vo Francúzsku kládol dôraz na vlastenectvo a na jeho vojenský charakter. Preto, aby sa podčiarklo, že Francúzsko sa pozviechalo z porážky pruskými vojskami v roku 1870.