Po tureckom prezidentovi Erdoganovi ho považujú za druhého najvplyvnejšieho človeka v Turecku. Napriek tomu, že Fethullah Gülen žije tisíce kilometrov od svojej vlasti v americkej Pensylvánii v dobrovoľnom vyhnanstve, nedáva ani dnes pokojne spať novodobému tureckému sultánovi v Ankare. Bol preto prvý, na ktorého si ešte počas streľby v Istanbule a v hlavnom meste prezident spomenul ako na hlavného iniciátora pokusu časti armády o prevrat.
„Nemyslím si, že svet uverí obvineniam na moju adresu. Nie je vylúčené, že išlo o zrežírovaný pokus s cieľom vystupňovať tlak na gülenistov,“ odkázal Erdoganovi v rozhovore pre noviny The Guardian jeho neúprosný kritik, za ktorým idú milióny ľudí. Láka ich jeho umiernené chápanie islamu. Nemal napríklad problém stretnúť sa s pápežom Jánom Pavlom II., gréckym pravoslávnym patriarchom Bartolomejom ale ani s hlavným rabínom sefardských Židov. V jeho vlasti však jeho stúpenci miznú v celách. Erdogan je totiž presvedčený, že médiá, políciu aj súdy a časť armády ovládajú stúpenci Gülena, a tak ide aj po ňom. Pritom svojho času bol práve Gülen spojencom súčasného tureckého lídra.
Fethullah Gülen sa narodil v roku 1941 v rodine imáma na severovýchode Turecka. V 60. rokoch získal licenciu kazateľa, cestoval po krajine a Turkom vštepoval progresívne myšlienky. Hlavnými piliermi jeho prednášok boli vzdelanie a sociálna spravodlivosť. Demokracia a prednosť dialógu pred násilím boli kľúčom k srdciam miliónov dnes už nielen Turkov.
Podľa nepotvrdených informácií je Gülen lídrom náboženského hnutia Khizmat, ktoré má po celom svete viac ako desať miliónov členov. V 140 krajinách fungujú jeho školy, v ktorých získavajú vzdelanie mladí umiernení moslimovia. Erdogan ich však považuje za „štát v štáte“, „liaheň teroristov“. Aj keď nemecký Spiegel upozornil, že hnutie má v niektorých smeroch charakter náboženskej sekty, Gülen to rázne odmieta. „Nemám a ani som nemal priamy vplyv na ľudí, ako mi to niektorí prisudzujú,“ tvrdil duchovný v rozhovore pre BBC.
Z Turecka odcestoval v roku 1999 do USA, aby sa tam liečil. Podľa jeho slov potreboval kvalitnú lekársku starostlivosť. Existujú však hlasy, ktoré tvrdia, že sa tak chcel vyhnúť súdnemu stíhaniu za výroky, v ktorých vraj už vtedy vyzýval na zmenu režimu. Duchovný však všetky obvinenia popiera. A na skutočnosť, že to zaznelo v televízii, reagoval tvrdením, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu. Napokon vyšetrovanie začaté v roku 2000 v jeho neprítomnosti museli po ôsmich rokoch pre nedostatok dôkazov prerušiť. A tak miliardár dožíva svoj život v americkej Pensylvánii a prezident Erdogan zatýka aspoň jeho stúpencov. Je medzi nimi obvinený z terorizmu napríklad aj Hidayet Karaca, riaditeľ televízie Samanyolu.
Počas jedného z mála stretnutí s novinármi sa Gülena opýtali, čo by povedal Turkom v prípade návratu do vlasti pred prezidentskými voľbami.
„Povedal by som im, že musia hlasovať za tých, ktorí si ctia demokraciu, moc zákona, za tých, ktorí majú dobré vzťahy k voličom. A motivovať ľudí, aby hlasovali za tú či onú stranu či hnutie by bolo neúctou k ich intelektu. Všetci aj tak vedia, čo sa deje,“ vyriekol Gülen slová, ktoré o to viac platia aj po neúspešnom vojenskom pokuse o prevrat.