Americké veľvyslanectvo v Ankare už niekoľko hodín po nevydarenom puči oznámilo, že na základni Incirlik prerušili prívod elektriny a úrady znemožňujú komukoľvek na základňu vstúpiť alebo z nej odísť. Základňa potom nabehla na prúd z generátorov, americké lietadlá dostali zákaz štartovať i pristávať a vyhlásili bezpečnostný stupeň Delta používaný v najvyššom ohrození, napríklad pri bezprostredne hroziacom teroristickom útoku.
Veliteľa základne Bekira Ercana Vana a ďalších deväť dôstojníkov z Incirliku zatkli za podporu pučistov. Medzitým boli lety amerických strojov obnovené, ale ťažkosti s dodávkami prúdu pretrvávali. Akú presne zohral veliteľ v udalostiach úlohu, zatiaľ nie je jasné, uviedla agentúra AP. Objavili sa však informácie, že vďaka tankovaciemu lietadlu, ktoré zo základne odštartovalo a vo vzduchu doplnilo palivo stíhačkám F-16, mohli stroje pučistov zostať dlhšie vo vzduchu.
V Incirliku je vyše 25 percent jadrových zbraní NATO
Podľa amerického odborníka na jadrovú problematiku Hansa Kristensena je v podzemných bunkroch v Incirliku až 50 vodíkových bômb B-61, teda vyše 25 percent všetkých jadrových zbraní NATO.
Základňu Incirlik vybudovala americká armáda po 2. svetovej vojne, keď Turecko vstúpilo do NATO, a počas studenej vojny to bola najdôležitejšia základňa USA. Vzdialená na hodinu letu od Sovietskeho zväzu slúžila americkým bojovým aj špionážnym lietadlám. Stratégia NATO bola založená na jadrových zbraniach, považovaných za protiváhu prevažujúcich konvenčných síl vtedajšieho Sovietskeho zväzu.
Do polovice 60. rokov do západnej Európy dopravili niekoľko tisíc amerických jadrových zbraní všetkých veľkostí, typov a sily – nukleárne hlavice, bomby, míny, hlbinné bomby, delostreleckú muníciu, malé jadrové projektily. Technicky tieto zbrane strážil americký personál, v praxi s nimi manipulovali Nemci, Taliani a ďalší neamerickí vojenskí činitelia, ako zistila pri jednej návšteve delegácia amerických senátorov.
Bezpečnostné kódy možno prelomiť
O niečo neskôr, v čase kubánskej krízy, vyjadril vtedajší americký minister obrany Robert McNamara obavu, že sa tureckí vojaci môžu pokúsiť vypáliť jadrové rakety NATO na ZSSR bez povolenia. A prikázal americkej ostrahe, aby rakety zničila, keby ich chcel niekto odpáliť.
Vodíkové bomby postupne vybavili bezpečnostnými kódmi (PAL), ktoré mali zabrániť použitiu bez povolenia. Avšak aj tieto kódy mohol človek s určitými technickými schopnosťami prelomiť. Keď sa v roku 1974 Turecko a Grécko ocitli na pokraji vojny, odviezli USA tajne všetky jadrové zbrane z Grécka a prerušili odpaľovacie zariadenia tým, ktoré boli uložené v Turecku.
Bomby B-61 so symbolickým významom
Vďaka zníženiu zásob jadrových zbraní USA za vlád oboch prezidentov Bushovcov majú v aliancii USA teraz asi 180 jadrových zbraní, všetky sú to bomby B-61. Uložené sú okrem Incirliku v Nemecku, Holandsku, Belgicku a Taliansku. Ich význam je dnes predovšetkým symbolický. Rakety s jadrovými hlavicami sú totiž schopné cieľ zasiahnuť rýchlejšie a spoľahlivejšie.
Zástancovia tvrdia, že B-61 symbolizujú oddanosť USA aliancii, zastrašujú Rusko a odrádzajú ostatných členov NATO od výroby vlastných vodíkových bômb. Odporcovia, ku ktorým patrí nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier, tieto bomby považujú za úplne nezmyselné a slúžiace len ako terč pre teroristov.
Základňu v Belgicku strážili s nenabitou puškou
Po niekoľkohodinovom výcviku a s náležitými nástrojmi sa dá dostať do jadrových skladov NATO, zmocniť sa zbraní a obísť PAL. Do niekoľkých sekúnd možno na bunkre umiestniť rozbušku, bombu zničiť a rozptýliť rádioaktívny mrak. Vodíkové bomby stále strážia vojaci štátov, kde sú tieto zbrane uložené.
V roku 2010 sa dostali mieroví aktivisti na základňu v Belgicku, vnikli do úložiska jadrových zbraní, polepili ich nálepkami s protijadrovými heslami, hodinu sa tam pohybovali a celé to natočili a umiestnili na YouTube. Dodatočne vyšlo najavo, že belgický strážca mal pri sebe nenabitú pušku.
Bomby čakajú, či budú použité alebo zneužité
Incirlik je zhruba 100 kilometrov od sýrskej hranice a od vlaňajška odtiaľ vzlietajú americké lietadlá k operáciám proti tzv. Islamskému štátu. Pentagon už pred niekoľkými mesiacmi pre blízkosť základne od území ovládanými teroristami a tiež pre teroristické útoky v Turecku nariadil odchod príbuzných amerických vojakov z misie v Incirliku.
Zostalo tam 2 000 vojakov a členov personálu. Aj keď je základňa zrejme najväčším úložiskom jadrových zbraní NATO, nie je tam ani jedno americké alebo turecké lietadlo, ktoré by mohlo tieto zbrane niesť. Bomby uložené v bunkroch čakajú na to, či budú použité, alebo zneužité.