„Spravodajská agentúra MİT získala informáciu už v piatok o 16.00. O pol hodiny neskôr námestník jej šéfa Hakan Fidan informoval zástupcu veliteľa letectva Yaşara Gyulrua a o 18.30 náčelník štábu Hulusi Akar vydal rozkaz uzavrieť vzdušný priestor krajiny a zakázal akékoľvek lety vojenských strojov, presun pozemných jednotiek vrátane obrnenej techniky," informovali noviny. Tvrdil to napokon v predchádzajúcom rozhovore pre CNN aj prezident Erdogan. Podľa denníka Cumhurriyet sa však oba zdroje akurát nezhodli na čase získania informácie o pripravovanom prevrate. Podľa prezidenta informáciu získal až o 20.00.
Erdoganova metla zametá. Aj stopy
„Známa je informácia, podľa ktorej veliteľ tureckého letectva Abidin Ünal v deň prevratu bol v Istanbule na svadbe dcéry podriadeného, kde ho spoločne s ďalšími vysokopostavenými dôstojníkmi zatkli pučisti. Je pritom čudné, že Ünal sa zabával aj niekoľko hodín po tom, čo ho informovali o pripravovanom prevrate," neodpustili si pripomenúť noviny Cumhurriyet, zatiaľ čo prezident Erdogan pokračuje v zametaní pred vlastným prahom. Jeho metla už zmietla stovky kritikov novodobého tureckého sultána.
Podľa britskej BBC už viac ako 50-tisíc ľudí zatkli, prepustili zo zamestnania alebo suspendovali. Čistky zamerané proti ľuďom označeným za nelojálnych voči Erdoganovi sa v utorok rozšírili aj na učiteľov, dekanov univerzít, ako aj médiá. Vláda tvrdí, že zmienené osoby sú spolčené s exilovým duchovným vodcom Fethullahom Gülenom.
Turkom „zmizli" lode, NATO o tom nevie
Po „inventúre", ako informovali noviny The Times, však armáde chýba štrnásť lodí, ktoré sa „nehlásia" z miesta svojej dislokácie v Čiernom a Egejskom mori. Nehlási sa ani veliteľ námorných síl Veysel Kizel, ktorý by mal byť na palube jedného z plavidiel. Nie je vylúčené, že majú namierené do Grécka, kde už skončilo aj osem pučistov, ktorí použili vrtuľník. Podľa televízie CNN Turk na úteku je stále aj 21 z 25 príslušníkov špeciálnych jednotiek, ktorí zaútočili na hotel v ktorom oddychoval prezident. NATO a EÚ vraj o „stratených" plavidlách nič nevedia. Potvrdili to hovorcovia oboch subjektov. Zato prezident Erdogan vie, ako kuť železo za horúca, o čom sa v pondelok večer na jednom z námestí Istanbulu mohlo presvedčiť podľa televíznych záberov niekoľko stoviek patrične „preverených" poslucháčov.
„Trest smrti existuje v USA, Rusku aj v Číne," vyhlásil turecký líder na adresu kontroverzného možného obnovenia najvyššieho trestu. Akurát v prípade Ruska povedal len polovicu pravdy. Rusi síce majú hrdelný trest, ale jeho vykonanie pozastavili. Podľa Erdogana EÚ je „vari jediná, kde sa nevykonáva".
„Turecko je demokratický štát a ako taký musí akceptovať požiadavky ľudu," vypočuli si stúpenci islamizácie Turecka, nad hlavami ktorých sa vznášali imitácie šibeníc. Boli „určené" prezidentovmu nepriateľovi číslo jeden Fethullahovi Gülenovi žijúcemu v USA. A ako pravý vodca Erdogan svoje tvrdenie „podložil“ postojom ľudu. V rozhovore pre CNN totiž na adresu pučistov vyhlásil: „Ľudia nechápu, prečo by sme ich mali roky väzniť a kŕmiť. Chcú s tým skoncovať. Pučisti im vzali príbuzných, susedov, deti. Ľudia trpia a vláda musí konať citlivo." Turecko zrušilo hrdelný trest v roku 2004, v snahe otvoriť si dvere do EÚ.
FAZ: Puč vyvolal zmätok v únii
Ak sa Erdoganovi podarí „na nátlak ľudu" schváliť trest smrti a pokračovať vo vopred pripravenej čistke vrátane tisícov sudcov, tak podľa slov eurokomisára Günthera Oettingera Ankara pravdepodobne nedosiahne bezvízový styk s úniou.
„Pokus o vojenský prevrat v Turecku vyvolal v súvislosti s ďalším opatreniami zmätok v únii," pripomína v tejto súvislosti denník Frankfurter Allgemeine Zeitung. Zároveň konštatuje, že Erdogan bol už aj tak „pánom migračnej vlny do Európy", „strážcom brán Bosporu" a teraz sa pobral ešte vyššie na Olymp. A novodobý turecký sultán si stále hudie svoje: nepotrebuje vraj alianciu a Turecko podľa jeho slov nemusí od nikoho žiadať povolenie na obnovenie trestu smrti. V tejto súvislosti denník Frankfurter Allgemeine Zeitung pripomína, že nemecká kancelárka Angela Merkelová pritom stále považuje „tvrdého vládcu nad Bosporom" za partnera, ktorý dodrží slovo v prípade vyriešenia migračnej krízy, ako aj bezpečnostných otázok.