Po piatich rokoch sa však aj tam všetko zmenilo. Stal sa obeťou nenávisti šírenia pravdy ako pred rokmi jeho kolega Heorhij Gongadze v čase vládnutia prezidenta Leonida Kučmu. Už ôsmou známou novinárskou obeťou od ukrajinského prevratu vo februári 2014.
„Šeremet vyšiel ráno z domu, sadol za volant Subaru XV a po niekoľkých stovkách metrov auto explodovalo pri odbočovaní v centre Kyjeva," oznámil web denníka Ukrajinská pravda s tým, že vozidlo patrilo majiteľke portálu Olene Prytulovej. Práve skutočnosť, že novinár sedel v manželkinom vozidle, poskytla jednu z policajných verzií motívu atentátu. Útok mohol byť vraj namierený proti Prytulovej, bývalej šéfredaktorke portálu. Manželia sa v poslednom čase stále sťažovali na neustále sledovanie neznámymi osobami. Všetci sa zhodujú v jednom – bol to útok namierený proti novinárom, ktorí sa usilujú aj dnes o nezávislé informovanie bez ohľadu na smerovanie časti politických špičiek. Kvôli tomu si ich Šeremet (44) pravdepodobne znepriatelil v rodnom Minsku, kde ho aj pochovajú. Ako pripomína agentúra DPA, problémom postupne čelil aj v Moskve, kde Šeremet pracoval desať rokov vrátane prvého televízneho programu.
„Bola to vražda," reagoval Jurij Lucenko, bývalý minister vnútra a dnes generálny prokurátor, ktorý sa svojho času ocitol spoločne s Juliou Tymošenkovou za mrežami pre „zneužitie právomoci verejného činiteľa".
Kyjev nevylučuje „ruskú stopu"
V prípade mimoriadnych udalostí sa v Kyjeve už tradične preveruje aj tzv. ruská stopa. Výnimkou nie je ani vražda Šeremeta, ktorého hlas sa prihováral aj z rozhlasovej stanice Vesti.
„Nevylučujem ruskú stopu," cituje agentúra UNIAN Zorjana Škirjaka, poradcu ministra vnútra. Svoje podozrenie sa pritom pokúša podložiť viacerými udalosťami z posledných dní.
„Čudné veci sa dejú na Ukrajine. Zostruje sa situácia na fronte, na ktorom sme prakticky každý deň svedkami bezočivých útokov ruskej teroristickej armády s použitím zakázaného ťažkého delostrelectva," tvrdí poradca ukrajinského ministra, pričom opomenul, že obeťami napätia sa stávajú ukrajinskí vojaci, zatiaľ čo na druhej strane civilisti v samozvaných Doneckej a Luhanskej republike. Škirjak nevylúčil, že na vražde Šeremeta „môže mať podiel ruská spravodajská služba".
Zacharovová: Systém je mohylou novinárov
A čo si myslí Moskva o násilnej smrti populárneho novinára? Zhrnúť by to mohlo vyjadrenie Marie Zacharovovej, hovorkyne ruského ministerstva zahraničia, na jednej zo sociálnych sietí, keď konštatovala: „Ukrajina (nie štát, ale systém) sa stal bratskou mohylou novinárov a novinárčiny." Zároveň vzdala Šeremetovi hold, keď pripomenula, že „bol profesionálom, ktorého si vážili za jeho odvahu hovoriť vládnej moci to, čo si o nej myslí".
Aj Jurij Pavlenko, ukrajinský poslanec z frakcie Opozičný blok a člen parlamentného výboru pre otázky slobody slova a informačnej politiky, vidí v pozadí vraždy novinára jeho vernosť profesionála k povolaniu. „Je to útok na slobodu slova v našej krajine," povedal v rozhovore pre televíziu 112 Ukrajina.