"Prijali sme veľmi vážne opatrenia, aby sme zastavili tok migrantov. Všetko však závisí od zrušenia víz pre našich občanov, čo je súčasť dohody z 18. marca,“ vyhlásil pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung turecký minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu. "Keď nedôjde k vízovej liberalizácii, budeme nútení odstúpiť od dohody, že berieme utečencov späť,“ uviedol šéf diplomacie.
Podľa Cavusogla Ankara chce, aby sa únia jasne vyjadrila k vízam, kedy ich zruší. "Môže to byť začiatkom či v strede októbra, ale čakáme na pevný dátum,“ uviedol minister zahraničných vecí. Spomenutá dohoda predpokladá, že Turecko bude brať späť na svoje územie utečencov z Grécka, ktorí nemajú právo na azyl. Za každého vráteného Sýrčana zároveň európske krajiny majú vziať jedného z utečeneckých táborov. EÚ sa tiež v dohode zaviazala poskytnúť šesť miliárd eur na projekty spojené so zlepšením situácie utečencov, ktorých je v Turecku vyše 2,5 milióna.
Bezvízový styk je však stále v nedohľadne. A po vojenskom puči, ktorý mal odstrániť prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, to bude asi ešte zložitejšie.
Únia opakuje, že Turecko v súvislosti s vízovou liberalizáciou jednoducho nesplnilo všetky požadované kritériá, ktorých je 72. Nezmenilo svoje protiteroristické zákony, ktoré podľa kritikov môžu viesť k perzekúcii opozície a novinárov.
"Turecko musí splniť požadované kritériá,“ zopakovala včera hovorkyňa Európskej komisie Mina Adrejevová.
"Nemecko a Európa sa za žiadnych okolností nesmú nechať vydierať. Je na Turecku, či získa, alebo nezíska vízovú liberalizáciu,“ citovala agentúra Reuters nemeckého vicekancelára Sigmara Gabriela.
Generálny tajomník bavorskej CSU Andreas Scheuer vyhlásil, že Turecko môže momentálne na bezvízový styk zabudnúť. "Hrozby a ultimáta sú novým štýlom Erdoganovho Turecka. Čo sa týka plnenia všetkých 72 požadovaných kritérií pre vízovú liberalizáciu, tak nie sme na tureckom bazáre,“ citoval denník Financial Times Scheuera.
Pre Berlín je však dohoda s Ankarou politicky mimoriadne dôležitá. V marci na ňu tlačila kancelárka Angela Merkelová, ktorá potrebovala spomaliť utečeneckú vlnu do Európy. "Jej dohoda s Erdoganom znížila počet migrantov. Po pokuse o puč v Turecku je však potrebné situáciu monitorovať. Keď bude dohoda fungovať, Merkelová na tom bude dobre. V opačnom prípade nie je jasné, k čomu v Nemecku z politického hľadiska dôjde,“ pripomenul pre Pravdu politológ Eric Langenbacher z Georgetownskej univerzity.
Od marca začal počet migrantov prúdiacich z Turecka do Grécka pomaly klesať. Dohoda sa však stala terčom kritiky mnohých ľudskoprávnych organizácií. Z nich dokonca niektoré upozornili na prípady, keď turecké bezpečnostné sily údajne strieľali na Sýrčanov, ktorí sa snažili dostať do krajiny.
Grécke úrady teraz hlásia, že počet utečencov zachytených na ostrovoch opäť postupne stúpa. Čísla začali rásť najmä po 15. júli po neúspešnom vojenskom puči v Turecku. Atény pripomínajú, že odvtedy na Lesbos prišlo takmer desaťtisíc ľudí. Podľa denníka Guardian sa Grécko obáva, že po puči prestalo Turecko monitorovať tok migrantov. Ľudí, ktorí to robili, asi odvolali a nikto ich nenahradil. Podľa spravodajskej stránky Greek Reporter pobrežná stráž včera pri ostrove Lesbos zachytila 34 migrantov.
Amanda Paulová z bruselského Centra pre európsku politiku pripomína, že bez migračnej dohody s Tureckom to bude práve Grécko, ktoré bude trpieť najviac. "Balkánska cesta je zatvorená. Grécko stále nemá dostatok podpory od ostatných krajín EÚ,“ povedala pre Pravdu Paulová.
Odborníčka si myslí, že dohodou sa dostala EÚ medzi dva mlynské kamene. "Únia však dokáže byť flexibilná. A ani Turecko nemá dôvod dohodu úplne vypovedať,“ myslí si Paulová. "K Ankare sa už doteraz v otázke víz pristupovalo benevolentnejšie ako napríklad k Ukrajine. Predpokladám, že krajiny únie budú mať nakoniec väčšie obavy z toho, že do Európy možno príde ďalší milión sýrskych utečencov, ako z vízovej liberalizácie pre Turecko,“ uviedla Paulová.