Veľký rozhovor s predsedom EK nemecká televízia odvysiela až v nedeľu, do médií sa však už dostali niektoré jeho časti.
Junckerovo vyhlásenie týkajúce sa Turecka je reakciou na návrh rakúskeho kancelára Christiana Kerna, aby EÚ zvážila ukončenie prístupových rokovaní s Tureckom. Podľa Kerna by sa tak malo stať kvôli rozsiahlym čistkám v armáde, štátnej správe a školstve, ktoré vláda v Ankara spustila po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v Turecku.
„Keby sme teraz poskytli Turecku dojem, že Európska únia nie je túto krajinu pripravená prijať, bola by to podľa môjho názoru vážna chyba zahraničnej politiky,“ priznal Juncker v rozhovore pre ARD. Šéf exekutívy EÚ spresnil, že nevidí dôvod, prečo by únia mala Ankare predložiť jednostranné ukončenie prístupových rokovaní.
Na druhej strane však Juncker upozornil, že Turecko je stále ešte veľmi ďaleko, aby mohlo uvažovať o európskej integrácii a to najmä z dôvodu represívnych opatrení prijatých vládou po neúspešnom puči z 15. júla.
„Za súčasnej situácie sa Turecko nemôže stať členom EÚ,“ dodal Juncker a zdôraznil, že možné znovuzavedenie trestu smrti v Turecku, o ktorom hovorí turecký prezident Recep Tayip Erdogan, by malo za následok „okamžité prerušenie“ prístupových rokovaní.
Krátko predtým ako do médií prenikli úryvky Junkerovho rozhovoru, hovorkyňa Európskej komisie uviedla, že na štatúte Turecka ako kandidátskej krajiny Európskej únie sa nič nezmenilo, pričom zdôraznila, že Turecko musí rešpektovať základné hodnoty EÚ.
Rakúsky kancelár v stredu vyzval lídrov EÚ na diskusiu o budúcnosti prístupových rokovaní s Tureckom. Zdôraznil že chce túto záležitosť predostrieť 6. septembra na neformálnom summite lídrov 27 členských krajín EÚ v Bratislave.
Turecko je kandidátskou krajinou na členstvo v EÚ od roku 1999, zatiaľ však dosiahlo iba slabý pokrok, keď otvorilo iba 16 z celkového počtu 35 prístupových kapitol. EÚ momentálne nevedie žiadne rokovania o otvorení nových kapitol.