O štvrťstoročie neskôr sa po Sovietskom zväze cnie miliónom ľudí. Vedenie Ruska premenilo túto nostalgiu v silnú zbraň, napísal denník ukrajinská pravda. Prívrženci aj odporcovia považujú ruského prezidenta Vladimira Putina za reštaurátora Sovietskeho zväzu, hoci k tomu nemajú veľa dôvodov.
Čo by videl sovietsky školák, keby sa preniesol do budúcnosti?
Predstavme si, že obyčajný sovietsky školák našiel stroj času a preniesol sa do budúcnosti. Čo uvidí v Rusku 21. storočia? Premiéra Dmitrija Medvedeva, ako si robí žarty z učiteľských platov. Šéfa Rosneftu Igora Sečina s novou ženou a novou jachtou za 150 miliónov dolárov. Spiatočníckych prelátov, šíriacich pri podpore režimu tmárstvo.
Rasistov nazývajúcich čierneho Američana Baracka Obamu „opicou“. Buldozéry ničiace zakázané západné potraviny. Novinárov Dmitrija Kiseljova, ktorý v štátnej televízii fantazíruje o premene USA v rádioaktívny popol. Skrátka, chlapec by videl práve ten „zvierací úškľabok kapitalizmu“, ktorým ho strašili v sovietskej škole.
Iróniou osudu nemá Putinovo Rusko nič spoločné so Sovietskym zväzom, ale s karikatúrou sovietskych predstáv o prehnitom Západe. V Rusku sa úspešne zhmotnili starí protizápadní strašiaci, zatiaľ čo na Západe už dávno nemožno naraziť na tak šokujúce sociálne rozdiely, bezhraničnú korupciu, drsný klerikalizmus, rasizmus, xenofóbiu a militaristickú hystériu.
Stávka Kremľa na nostalgiu obyvateľov sa ukázala byť neprekonateľnou
Ani do očí bijúci nesúlad Ruskej federácie so sovietskymi ideálmi nebráni odvolávať sa na sovietsku minulosť a využívať nostalgiu. Samozrejme nejde o znovuzrodenie ZSSR, ale o hru na ZSSR, o propagandistickú simuláciu v štýle fantasy o fiktívnej Stredozemi či Siedmich kráľovstvách z Hry o tróny. Lenže kremeľská hra ničí skutočné osudy a naozaj zabíja.
Stávka Kremľa na nostalgiu obyvateľov sa ukázala byť neprekonateľnou. Nech by Sovietsky zväz bol akokoľvek hrozný a despotický, rovnako bude budiť sentimentálne spomienky. Podobne sa stavajú k minulosti po celom svete, avšak problém postsovietskej nostalgie tkvie v jej využití.
Američan môže milovať autá z 50. rokov, ale kvôli tomu nebude schvaľovať mccarthizmus či rasovú segregáciu. Francúz sa môže pozerať na čiernobiele filmy s Bourvilom či Gabinom, ale nijako to nezmení jeho vzťah k Štvrtej republike. Zato každá nostalgická maličkosť spojená so ZSSR – od obľúbených filmov po zmrzlinu za 19 kopejok – sa vydáva za úspech sovietskeho systému a povzbudzuje snívanie o obrodenie superveľmoci.
Putin samozrejme nevrátil priaznivcom po minulosti ani pionierske detstvo, ani komsomolskú mladosť, ani nič podobne sentimentálne. Z celého sovietskeho dedičstva prevzal ruský režim len pár rysov: agresívnu zahraničnú politiku, represívne metódy, ospevovanie Veľkej vlasteneckej vojny. Ukázalo sa, že to stačí, aby davy uverili v návrat do minulosti.
Taká je psychológia: vnímaný obraz si upravujeme podľa nášho očakávania a skúsenosti. Pár maličkostí pomáha vidieť to, čo reálne neexistuje. Stačí načrtnúť figúrku – a vidíme obrázok človiečika, ku ktorému sme si domysleli chýbajúce detaily. Stačí ponúknuť novú studenú vojnu, diktátorský režim, veteránov ovešaných metálmi – a ľud vidí ZSSR.
Žiadny návrat do ZSSR nie je možný, je to len hra
Kremľu na jar 2014 pomohlo práve to, že obrázok znovuzrodenej superveľmoci sa domaľoval sám. Na Kryme sa vopred tešili na návrat zlatých časov, keď polostrov bol najprestížnejším z dostupných letovísk. V Donbase si predstavovali, ako sa vráti banícka sláva s vysokými platmi a všemožnými výhodami. Dianie sa vnímalo práve tak, pretože v nostalgickom vedomí sú všetky sovietske znamenia tesne späté: antiamerikanizmus s paternalizmom, jadrové rakety s jedlom za pár halierov, tanky s absenciou oligarchov atď.
Ale v starom obale sa ukázal celkom iný obsah: namiesto lacnej salámy prišla devalvácia rubľa, nezamestnanosť a prudký rast cien. Prehliadky víťazstva pokojne idú dokopy s prepychom oligarchov a sociálnymi škrtmi. Moskva je síce opäť hlavné mesto, ale to nezvýšilo konkurencieschopnosť krymskej turistiky. S ruskými tankmi sa do Donbasu nevrátila Brežnevova éra, ale najdivokejší rozvrat a chaos.
Akokoľvek na Ukrajine zlorečíme „sovietov“, Putinova maškaráda postihla nostalgikov viac ako nás. Trpia zbytočne. Vojna rozdupala všetky ideály postsovietskeho občana, závislého na starostlivosti štátu a panicky obávajúceho sa zmien. Namiesto stability prišli otrasy, namiesto družby definitívna roztržka medzi Rusmi a Ukrajincami, namiesto sociálnej ochrany len Medvedevove slová „Peniaze nie sú, ale držte sa“.
Vinou Kremľa milióny ľudí, ktorí dúfali vrátiť sa do idealizovanej minulosti, prišli o budúcnosť. Žiadny návrat do ZSSR nie je možný, je to len hra. Čím je v nej stávka vyššia, tým horšie dopadne nešťastný homo sovieticus.