Podľa Putina je potrebné postupovať veľmi opatrne, „aby severokórejské vedenie nebolo vyprovokované k nejakým krokom na obranu národnej bezpečnosti“.
„Zachovali sme si isté komunikačné kanály so Severnou Kóreou a využijeme ich na to, aby sa zmiernila terajšia ostrá konfrontácia,“ prisľúbil ruský vodca. Akékoľvek kroky, ktoré by viedli k ďalšiemu vyhroteniu situácie, považuje za kontraproduktívne.
KĽDR ohrozuje susedov
Putin sa vo Vladivostoku stretol s juhokórejskou prezidentkou Pak Kun-hje. Tá na fóre označila KĽDR za príčinu, pre ktorú nie je naplno využitý potenciál ruského Ďalekého východu so zásobami ropy a zemného plynu. Stabilitu a rozvoj regiónu ohrozuje jadrový a raketový program KĽDR, ktorá urobila už štyri jadrové testy a v posledných rokoch podnikla takmer dve desiatky skúšok balistických rakiet.
„Ak nedokážeme zabrániť vývoji jadrovej zbrane, v neďalekej budúcnosti sa severokórejská jadrová hrozba stane realitou,“ varovala juhokórejská prezidentka.
Sporné Kurilské ostrovy
Japonský premiér Šinzó Abe, s ktorým Putin rokoval v piatok, na Vladivostockom fóre opäť apeloval na vyriešenie rusko-japonského územného sporu o Kurilské ostrovy.
"Vladimír, sme z jednej generácie. Prejavme odvahu, preberme zodpovednosť a prekonáme prekážky a zanecháme budúcim pokoleniam svet, v ktorom Rusko a Japonsko využijú svoj obrovský potenciál. Urobme bodku za nenormálnou situáciou, ktorá trvá už viac ako 70 rokov, a spoločne začnime novú éru rusko-japonských vzťahov, "zdôraznil Abe.
„Šinzó, každý z nás sa na problém pozerá z hľadiska svojich národných záujmov. Ale zhodujeme sa v tom, že problém musíme vyriešiť,“ odvetil Putin. Minulosť by podľa neho nemala brániť pokroku a tiež je potrebné zamyslieť sa nad tým, ako sa zbaviť problému, ktorý bráni v rýchlejšom postupe. Putin ubezpečil o ochote podniknúť rozhodnejšie kroky, „ale musia to byť kroky dobre pripravené“. Znovu zdôraznil, že vyriešenie sporu si vyžaduje veľa dôvery a tiež to, aby sa ani jedna strana necítila porazená.
Japonsko a Rusko sa od roku 1945 sporia o južnú časť súostrovia a doposiaľ preto nepodpísali mierovú zmluvu, viac ako 70 rokov po skončení vojny. Tokio vznáša na základe dohody z roku 1855 nárok na ostrovy Iturup, Kunašir, Šikotan a skupinu ostrovčekov Habomai, ktoré na konci druhej svetovej vojny anektoval Sovietsky zväz. Tokio ruskú zvrchovanosť nad nimi neuznáva.