Číňania Maa však napriek mnohým mínusom milovali. Vládol päťdesiattri rokov (1923–1976) až napokon na vlastnej životnej púti „doskákal“ 9. septembra 1976. Napriek želaniu spopolniť a rozprášiť jeho pozostatky skončil v mauzóleu na pekinskom námestí Tchien-an-men.
„Slnko je najčervenejšie, ale predseda Mao je človeku najbližší,“ skladali Číňania ódy na svojho lídra. Podľa väčšiny Číňanov Maove zásluhy stále prevažujú nad chybami a omylmi. Medzi jeho plusy patrí zmodernizovanie štátu, z ktorého sa stala svetová veľmoc.
Zlepšilo sa postavenie žien, úroveň školstva či zdravotná starostlivosť. Zvýšil sa aj priemerný vek obyvateľov z 35 v roku 1949 na 63 v roku 1975. Počas vlády Maa narástol aj počet obyvateľov z 550 miliónov na viac ako 900 miliónov.
Už krátko po úmrtí „veľkého kormidelníka“ však oficiálna kritika niektoré Maove kroky odsúdila. Podľa nej bolo Maovo líderstvo správne do roku 1957. Podľa architekta úspešnej hospodárskej reformy a bývalého generálneho tajomníka komunistickej strany Teng Siao-pchinga (1904–1997), ktorý bol odporcom Veľkého skoku, „Mao mal pravdu tak na 70 percent“.
Napriek tomu v čínskych učebniciach ostal zaslúžilým budovateľom štátu, dobrým vojenským stratégom, básnikom a náruživým plavcom. Ešte v sedemdesiatke preplával najväčšiu čínsku rieku Jang-c'. Aj keď napokon mnohé jeho ekonomické plány ostali minulosťou, Peking si dodnes zachováva jeho odkaz v podobe kontroly nad armádou, políciou, súdnictvom a médiami a nepovolil s výnimkou Hongkongu politickú pluralitu.
Mao Ce-tung sa narodil v decembri 1893 v provincii Chu-nan v rodine statkára. V roku 1921 bol pri zrode KS Číny. V 30. rokoch patril k vodcom Dlhého pochodu. Bol to začiatok jeho stúpajúcej kariéry. Stal sa generálnym tajomníkom ÚV KS Číny, po vzniku ČĽR v roku 1949 premiérom a v rokoch 1954 až 1959 predsedom ČĽR.
Po ekonomickom krachu Mao odstúpil zo všetkých štátnych funkcií, ale nechal si vedenie strany, čo využil o päť rokov neskôr pri návrate na politické výslnie. Obišiel stranícku hierarchiu a s pomocou študentských Červených gárd začal likvidovať nepriateľov.
Obdobie tzv. kultúrnej revolúcie skončila až jeho smrť na následky nevyliečiteľnej sklerózy multiplex. Zároveň prekonal tri infarkty. Posledný z nich mu bol osudný. S tromi manželkami mal Mao šesť detí.