Naryškin (61) patrí do okruhu najbližších spolupracovníkov prezidenta Putina. Začal s ním spolupracovať začiatkom 90. rokov v Petrohrade. Médiá uvádzajú, že rovnako ako Putin v Nemecku pracoval pre sovietsku tajnú službu KGB v zahraničí, na veľvyslanectve v Bruseli. Európska únia ho zaradila medzi ruských činiteľov, na ktorých uvalila sankcie v dôsledku udalosti na Ukrajine. Predsedom Štátnej dumy, čo je dolná komora ruského parlamentu, bol od roku 2011.
Buduje Putin novú KGB?
O prechode Naryškina z kresla predsedu dolnej komory do vedenia SVR informoval denník Kommersant už koncom augusta. Po nedávnych voľbách by na jeho miesto v čele Štátnej dumy mal podľa denníka už túto sobotu nastúpiť Putinov vicekancelár Vjačeslav Volodin, ktorého teraz zvolili za poslanca. Niektoré médiá však špekulujú, že predsedom snemovne by sa mohol stať aj doterajší premiér Dmitrij Medvedev.
Naryškinovo vymenovanie zapadá do celkovej reformy bezpečnostných zložiek, ktorých chrbticou by podľa špekulácií Kommersantu malo byť vytvorenie nového ministerstva štátnej bezpečnosti. Reforma sa už fakticky začala, keď Putin v apríli miesto vojsk ministerstva vnútra zriadil Národnú gardu a právomoci protidrogovej agentúry a migračnej služby previedol pod ministerstvo vnútra. Nové ministerstvo štátnej bezpečnosti má byť vybudované na základe dnešnej kontrarozviedky FSB, ktorá by dostala fakticky rovnaké právomoci, ktorými bola v sovietskej ére obdarená obávaná tajná polícia KGB.
Špekulácie o zmenách vo vláde
Putin podľa niektorých ruských komentátorov chystá „revolúciu“ aj vo vláde a jednou z obetí by mohol byť Medvedev. Cieľom má byť zvýšenie akcieschopnosti kabinetu a zodpovednosti jednotlivých členov za zverené projekty.
Podľa niektorých analytikov by vládne zmeny mohli začať už teraz, po parlamentných voľbách, v ktorých monopolná vládna strana Jednotné Rusko dostala od voličov veľmi silný mandát a zabezpečila si v parlamente ústavnú väčšinu. Podľa iných prikročí šéf Kremľa k obmene vlády až v roku 2018, keď pravdepodobne znovu získa prezidentský mandát na ďalších šesť rokov.
Služba vonkajšej rozviedky (SVR) je oficiálnou nástupkyňou sovietskej civilnej výzvednej služby známej ako Prvá hlavná správa KGB. Celá tajná služba KGB bola pred dvadsiatimi piatimi rokmi po rozpade ZSSR zrušená a na jej mieste okrem SVR orientovanej na zahraničie vznikla aj kontrarozviedka Federálna bezpečnostná služba (FSB). Najväčšou ruskou výzvednou službou je však Hlavná správa rozviedky ruského generálneho štábu (GRU), ktorá je operačne aj personálne podstatne väčšia ako SVR.