Veterán izraelskej politiky Šimon Peres vždy sníval o mieri

Srdce veterána izraelskej politiky dotĺklo v stredu večer vo veku 93 rokov. Teda skôr, ako si mohol splniť celoživotný sen o mieri na Blízkom východe. Aj preto nikdy neopustil politickú scénu. Aj keď bol na sklonku života už mimo hlavného diania, aspoň na diaľku bol vo veľkej politike. Zažil v nej mnohé víťazstvá, ale aj viaceré pády.

Za vernosť poslaniu politika napokon zaplatil „na staré kolená“ v súkromnom živote daň v podobe rozvodu manželstva. Jeho životná spolupútnička Soňa totiž napokon „stratila“ trpezlivosť. Vraj nech žije viac pre rodinu.

Žil, ale túžba žiť pre Izrael bola silnejšia. Pritom v politike neraz musel čeliť pohŕdaniu najmä pravicových jastrabov, ktorí ho označovali za rojka. Mýlil by sa však každý, kto by Peresa považoval za politika s holubičou dušou, ktorého vernosť službe verejnosti bola staršia ako samotný Izrael.

Peresov politický guru Ben Gurion o ňom v pamätiach dokonca napísal, že je „zlomyseľný, nebezpečný a nesmie dostať žiadnu funkciu“. Pritom na prvú stoličku na ministerstve sa posadil Peres, keď mal 29 rokov a koncom 60. rokov šéfoval aj rezortu. Vystriedal mnohé vládne kreslá.

Bol napríklad dvakrát premiérom (1984 – 1986, 1995 – 1996), trikrát šéfom diplomacie (1986 – 1988, 1992 – 1995 a 2001 – 2002) a dvakrát ministrom obrany (1974 – 1977, 1995 – 1996). Členom parlamentu bol s krátkou prestávkou v roku 2006 od roku 1959.

„Nie som meteorológ. Byť vo vedúcej funkcii neznamená iba skúmať počasie a hlásiť ho. Mojím povolaním nie je iba zisťovať to, čo Izraelčania cítia. Mojím povolaním je aj ponúknuť im riešenie,“ povedal Peres na margo svojho pôsobenia vo veľkej politike.

Nositeľ Nobelovej ceny mieru Šimon Peres, pôvodne Szymon Perski, sa narodil v poľskej Višneve (dnešný bieloruský Voložin). Uhladený a študovaný politik, muž myšlienok na izraelskej i svetovej politickej scéne, vyštudoval poľnohospodársku školu Bena Šemena, ktorá vychovávala budúce vedúce kádre štátu Izrael. Aj keď ten vznikol až v roku 1948. Tam sa aj zoznámil so svojou manželkou Soňou Guelmanovou. Niekedy v tom čase si zmenil aj svoje priezvisko na Peres, čo v hebrejčine znamená sup.

S Československom ho viazali mnohé spomienky. Napríklad na časy, keď sa po vojne učil u nás kumštom vojenského pilota. Vraví sa, že najväčším problémom bolo dostať dlháňa do kabíny a nájsť mu aj vhodne topánky.

O slovensko-izraelských vzťahoch sa vyslovoval vždy pozitívne. Z tohto pohľadu hodnotil aj rozdelenie bývalého Československa. „Možno to bol historicky oprávnený krok. Ak sa totiž pozrieme na vývoj na Balkáne, dospejeme k poznatku, že rozvod je lepší, ako stále sa hádajúci sa manželia,“ povedal pre Pravdu.

Zároveň dodal: " Od roku 1993, keď Slovensko získalo svoju samostatnosť, sú naše vzťahy veľmi dobré. Vaše územie je dvakrát väčšie ako naše, lenže tak ako vy, aj my sa usilujeme o začlenenie do globálnej ekonomiky, o návrat do Európy."

V roku 2001 počas októbrovej návštevy Slovenska ako šéf diplomacie Peres v súvislosti s bojom proti svetovému terorizmu pripomenul, že Izrael „nebojuje proti žiadnemu národu, krajine ani náboženstvu, ale proti konkrétnej hrozbe a v tomto boji nemôžeme prestať“.

Po zavraždenom premiérovi Jicchakovi Rabinovi sa stal jeho nástupcom. Vo vláde Ehuda Baraka bol aj ministrom pre regionálny rozvoj. Jeden z Peresových najbližších poradcov Uri Savir o ňom kedysi povedal: „Nie je zaťažený minulými pocitmi či skúsenosťami a nefascinuje ho potenciálny neúspech.“

Foto: SITA/AP

šimon peres, V januári 1985 vtedajší izraelský premiér Šimon Peres (vpravo) rukami, ako je zvykom u beduínov, konzumuje obed.

V politike sa Šimon Peres vždy sústreďoval na „dvojprúdovú“ politiku: mier s Arabmi a mier medzi Židmi. Do posledného dňa bol jeho veľkým želaním mier na Blízkom východe. Vari nikto nemal k palestínskemu lídrovi Jásirovi Arafatovi a jeho vyjednávačom dôvernejší vzťah ako práve Peres; podľa mnohých nikto nebol ochotnejší dohodnúť sa na spravodlivom mieri aj so Sýriou a s Libanonom.

Na otázku Pravdy, dokedy bude trvať napätie na Blízkom východe, Šimon Peres ako jeden z piatich nositeľov Nobelovej ceny mieru, ktorí ho získali za politickú aktivitu v prospech mieru na Blízkom východe, reagoval: „To naozaj neviem. Mierový proces musí dospieť. Myslím, že to, čo sme robili v Osle, bolo správne. Na nešťastie to nebolo dotiahnuté do konca. Teraz veľmi ťažko pracujeme na obnove mierového procesu. Možno my sa toho nedožijeme, ale ide o to dať šancu, príležitosť.“

Podľa vlastných slov ho celé roky obviňovali, že je človek bez akejkoľvek predstavivosti, veľký administratívny pracovník, muž činu. „Polovicu života som trpel, pretože som vraj nemal žiadnu víziu. Teraz trpím preto, lebo mám víziu a nič iné… Treba mať nielen víziu, ale aj schopnosť ju uskutočniť. Pretože ak máte víziu odtrhnutú od reality, nemáte nič. Máte fikciu a v politike potrebujeme fakty,“ povedal svojho času pre Pravdu.

Niekdajší výrobca mlieka a pastier oviec v kibuci Alumot zanechal po sebe 6 vnúčat: každá z dvoch dcér má 3 deti. V súkromí, ako prezradila jeho manželka Soňa, veľmi rád umýval riad. Vraj pritom podľa jeho vlastných slov sa mohol nádherne sústrediť a premýšľať. Nie tak dávno však prišiel o toto potešenie: manželka sa nechala presvedčiť dcérami a kúpila automatickú umývačku na riad… Jej srdce si vraj získal čítaním vlastných básní a úryvkov z Marxovho Kapitálu.

Medzi jeho večne živé odkazy patrí napríklad konštatovanie, podľa ktorého „svet už nie je taký ako predtým, rozdelený na Sever a Juh, Východ a Západ“. Ako dodal, „teraz máme delenie na teroristov a ľudí, ktorí ich podporujú, a na tých, ktorí trpia na následky terorizmu a nemôžu ho vystáť“.

„Svet sa prerozdeľuje. Mali sme národné ekonomiky a národné armády. Namiesto národných ekonomík máme globálnu ekonomiku. Namiesto národných armád tu máme medzinárodné hrozby. Na jednej strane sú armády bez nepriateľov, na druhej nebezpečenstvá a hrozby bez armád. Musíme reorganizovať náš život,“ povedal v rozhovore pre švédske noviny Peres.