Rakvu odprevadili k bráne pred parlamentom najbližší príbuzní. Vo štvrtok boli ostatky po celý deň vystavené na nádvorí pred Knessetom a Peresovi sa tam prišlo pokloniť 50 000 ľudí.
Od Knesetu rakvu na cintorín previezol automobil. Na štátnom pohrebe sa očakávalo 3 000 hostí, medzi ktorými bolo 70 politikov z celého sveta. Krátko pred obradmi v Tel Avive pristálo lietadlo s americkým prezidentom Barackom Obamom a ministrom zahraničia Johnom Kerrym. Za Slovenskú republiku sa na pohrebe zúčastnil premiér Robert Fico a za Českú republiku premiér Sobotka a minister zahraničia Lubomír Zaorálek. Obama hneď po pohrebe odlieta späť do USA.
Pohreb sa konal za mimoriadnych bezpečnostných opatrení na žiadosť kontrašpionážnej služby Šin Bet polícia preventívne zadržala niekoľko židovských a palestínskych extrémistov, mnoho ciest a ulíc v Jeruzaleme je uzavretých.
Prišiel aj palestínsky líder Mahmúd Abbás
Ako upozornili odborníci, zatiaľ čo západné štáty v mnohých prípadoch zastupujú prezidenti a najvyšší predstavitelia, arabské krajiny vyslali nižších politikov, a to aj Egypt a Jordánsko, ktoré ako jediné arabské krajiny podpísali s Izraelom mierové dohody.
Medzi hosťami bol aj palestínsky vodca Mahmúd Abbás, ktorého radikálna organizácia Hamas žiadala, aby účasť odvolal. Abbás nebol na oficiálnej návšteve Jeruzalema od roku 2010. Podľa palestínskych zdrojov chcel svojou účasťou na pohrebe dať najavo, že Palestínčania stoja o mier a že si vážia ľudí, ako bol Peres.
Peres aj Abbás boli v 90. rokoch pri vyjednávaní prvej izraelsko-palestínskej mierovej dohody, podpísanej v roku 1993 v USA. Peres bol vtedy ministrom zahraničia, Abbás vyjednávačom v palestínskej delegácii. Peres dostal za dohodu v roku 1994 spolu s premiérom Jicchakom Rabinom a palestínskym vodcom Jásirom Arafatom Nobelovu cenu za mier. Hamas však Peresa považuje za politika zodpovedného za smrť mnohých Arabov. Na palestínskych územiach táto organizácia dnešok vyhlásila dňom hnevu.
Šimon Peres po sebe zanechal detailné plány svojho pohrebu. Žiadal, aby nad jeho rakvou prehovorili jeho tri deti, premiér Benjamin Netanjahu, prezident Reuven Rivlin, niektorý zo zahraničných hostí a zástupca izraelskej kultúrnej obce. Podľa Bieleho domu vystúpi počas ceremónie okrem iného Obama.
Podľa Obamu bol stelesnenie histórie Židov minulého storočia
Americký prezident Barack Obama pripomenul zosnulého izraelského politika Šimona Peresa ako stelesnenie histórie židovského národa minulého storočia. Pred ním sa s bývalým izraelským prezidentom lúčili izraelskí politici, Peresove tri deti a tiež bývalý americký prezident Bill Clinton.
Obama ako prvý z pódia podotkol, že medzi prítomnými je aj palestínsky vodca Mahmúd Abbás a že jeho prítomnosť pripomína, že mier zostáva „nedorobenou stavbou“.
Obama Peresa označil za priateľa, ktorý ukázal spravodlivosť a nádej, slobodný a plný život naplnený rodinou a veľkými snami. Peresova cesta k mieru ale podľa prezidenta nebola nikdy naivná.
Izraelský prezident Reuven Rivlin, ktorý hovoril nad rakvou ako prvý, povedal, že Peres naučil mnoho ľudí na svete mať rád Izrael. „Bol to medzinárodný vodca veľkého významu, ktorý predstavoval krásnu tvár Izraela“.
Premiér Benjamin Netanjahu poďakoval prítomným za to, že prišli vzdať Peresovi česť. "To že vás prišlo toľko, je odkaz jeho optimizmu, lásky k Izraelu. Izraelčania si hlboko vážia tejto cti, akej sa dostáva Šimonovi. Viedol zmysluplný život. Bol významný človek v Izraeli i vo svete. V jeho odkaze nachádzame nádej my rovnako ako svet , "povedal Netanjahu.
Ako prvý zo zahraničných hostí hovoril bývalý americký prezident Bill Clinton, ktorý sa považuje za Peresovho priateľa. "Bol to múdry bojovník za našu spoločnú ľudskosť. Začal život ako jeden z najnadanejších izraelských študentov, stal sa najlepším učiteľom a skončil ako najväčší rojko. Žil 93 rokov v stave trvalého údivu nad naším neuveriteľným potenciálom dostať sa z rán, zášti, strachu a dával nádej zajtrajšku, "povedal Clinton.
Peresove deti dcéra Cvika a synovia Joni a Chemi na Peresa spomínali ako na otca. Cvika Valdenová povedala, že otec miloval život v prítomnosti aj to, čo sľuboval v budúcnosti. „Pamätám si domácu piatkovú večeru minulého roka, keď on sa svojimi silnými okuliarmi hľadel do spevníka, nevynechal jediné slovo a spieval z plných pľúc,“ oznámila dcéra.
Starší syn Joni sa priznal, že po otcovi zdedil plachosť a že slová nemôžu popísať, čo otec urobil pre Izrael. "Keď sme sa ho spýtali, čo by chcel mať napísané na náhrobku, odpovedal bez váhania: ‚Na smrť bol príliš mladý.‘ Aj ja mám ten pocit, že nás opustil predčasne, mohol urobiť ešte mnohé, "povedal Joni Peres. Jeho brat Chemi povedal, že keby otec mohol, využil by určite túto príležitosť na to, aby pripomenul, že pre politického vodcu neexistuje väčšia zodpovednosť než slúžiť ľuďom.
Podľa Peresovho želania pri eulogiách vystúpil spevák David D'or a zaspieval pieseň Náš otec, náš kráľ Avina Malkina.
Na Peresov pohreb sa do Izraela zišli delegácie zo 70 krajín. Prítomní boli aj britský princ Charles, francúzsky prezident François Hollande, nemecký prezident Joachim Gauck, predseda Európskej rady Donald Tusk, generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a tiež prezident Poľska Andrzej Duda.
Bieloruská Višneva si uctila pamiatku svojho rodáka Peresa
Hold zosnulému izraelskému exprezidentovi Šimonovi Peresovi vzdali aj obyvatelia bieloruskej obce Višnevo, kde sa v roku 1923 narodil. Informoval izraelský spravodajský portál Ynetnews. Obyvatelia obce sa na mieste, kde stál dom, v ktorom sa Peres narodil ako Szymon Perski, zišli už v stredu, keď sa v médiách objavila správa o jeho smrti v dôsledku masívneho krvácania do mozgu, ktoré ho postihlo pred dvoma týždňami.
„Šimon Peres preslávil našu obec svojím životom a prácou a my sme cítili povinnosť vzdať mu úctu,“ uviedol 63-ročný Oleg Demidčik, ktorý poznamenal, že Višnevo nikdy nezabudne na svojho slávneho rodáka. Peres opustil Európu ako desaťročný. Jeho príbuzní, ktorí vo Višneve zostali, počas druhej svetovej vojny zahynuli v koncentračných táboroch.
Pri príležitosti Peresových 90. narodenín sprístupnili v jeho rodnej obci stálu expozíciu fotografií z jeho raného detstva i neskoršieho života. Na budove postavenej na mieste, kde stával dom jeho rodičov, je od roku 2013 pamätná tabuľa s nápisom: „Na tomto mieste sa 2. augusta 1923 narodil Šimon Peres, syn Jicchaka a Sáry Perských, laureát Nobelovej ceny a deviaty prezident štátu Izrael“.
S návrhom vytvoriť stálu expozíciu venovanú Peresovi prišiel v roku 2012 zakladateľ organizácie Limmud na podporu vzdelávania židovskej mládeže v krajinách bývalého ZSSR Chaim Chesler a Peresov dlhoročný poradca Joram Dori, ktorý vysoko ocenil, že obyvatelia obce si uctili pamiatku svojho zosnulého rodáka.
Na Peresa spomínali aj v Ben Šemene – terajšej dedine typu mošav, ktorá sa od roku 1939 stala jeho domovom. Práve tam Peres vstúpil do mládežníckej vojenskej organizácie Hagana a zoznámil sa aj so svojou manželkou Sonjou. Portál Ynetnews pripomenul, ako Peres v minulosti hovorieval, že jeho korene sú v Ben Šemene. O tejto dedine svojej mladosti sa zmienil aj prejave, ktorý preniesol v roku 1994 pri príležitosti udelenia Nobelovej ceny za mier.