Putin svoj krok vysvetlil „zásadnou zmenou okolností a vznikom ohrozenia pre strategickú stabilitu“ v dôsledku amerického počínania, „neschopnosťou USA splniť prijaté záväzky z medzinárodných zmlúv ohľadom likvidácie prebytočného plutónia“ a „nevyhnutnosťou prijať bezodkladné kroky na obranu bezpečnosti Ruska“.
Na washingtonskom summite o jadrovej bezpečnosti na jar 2010 sa obe veľmoci dohodli na likvidáciu svojich zásob plutónia. Každá krajina sa mala zbaviť 34 ton vysoko rádioaktívneho plutónia. To by podľa expertov stačilo na výrobu 17 000 jadrových bômb. Dohoda počítala s tým, že premenu ruského zbrojného materiálu na jadrové palivo zaplatia Američania.
Experti pripomínali, že podpis dohody nemusí znamenať, že obe strany svoje zásoby plutónia naozaj zlikvidujú. Už v roku 2000 obe krajiny dohodli likvidáciu podobného množstva plutónia, dohoda ale nikdy nenadobudla platnosť.
Rusko však v tom čase oznámilo, že uzavrelo svoj posledný jadrový reaktor na výrobu plutónia pre jadrové zbrane v niekdajšom tajnom sibírskom meste Železnogorsku, predtým známom ako Krasnojarsk-26.