Zmrazí tak platnosť jednej z posledných zo série odzbrojovacích zmlúv uzatváraných medzi dvoma hlavnými jadrovými mocnosťami od sklonku studenej vojny, ktorú ratifikoval iba pred piatimi rokmi. Ide o osud dvakrát 34 ton plutónia, množstva, z ktorého by každá strana mohla zhotoviť 17-tisíc bojových hlavíc. Tieto zásoby, ktoré Moskva i Washington uznali za nadbytočné, mali byť podľa dohody zlikvidované do roku 2025.
Výhrady k tomu, že Američania sa rozhodli likvidovať rádioaktívny materiál iným spôsobom, ako sa zaviazali vo vykonávacom protokole, Putin vyjadril už pred pol rokom. „Tak sme sa nedohodli. Teraz sa budeme musieť zamyslieť, čo s tým spravíme,“ citovala ho vtedy BBC. Argumenty USA, že „ochudobnenie“ plutónia a jeho uloženie v špeciálnych kontajneroch je podstatne lacnejší a rýchlejší spôsob, ako znemožniť jeho využitie na vojenské účely, Rusko neakceptovalo. V zdôvodnení návrhu zákona, ktoré Kremeľ v pondelok zverejnil, však tieto technické nezhody nefigurujú na prvom mieste. Putin svoj krok vysvetlil „zásadnou zmenou okolností, vznikom ohrozenia strategickej stability a výsledkom nepriateľského počínania Spojených štátov vo vzťahu k Ruskej federácii“.
„Snažiť sa hovoriť s Ruskom z pozície sily, jazykom sankcií a ultimát a pritom pokračovať v selektívnej spolupráci s našou krajinou len v tých oblastiach, kde je to výhodné pre USA, to nebude fungovať,“ komentoval rozhodnutie Kremľa šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Minister však zdôraznil, že Rusko „neodstupuje od svojich záväzkov v oblasti jadrového odzbrojenia, vrátane zníženia množstva jadrových materiálov zahrnutých do zbrojných programov“. Podľa agentúry TASS tiež sľúbil, že ruské plutónium, ktoré nie je nevyhnutné na zaistenie obrany, „zostane mimo zbrojných aktivít“.
Ruský vojenský analytik Alexandr Goľc však varuje, že pozastavenie platnosti dohody, ktorú USA vnímali ako záruku, že obohatené plutónium z Ruska neunikne do nepovolaných rúk v tretích krajinách, je vážnym destabilizačným faktorom. „Je to jasný signál vyslaný Američanom, že hotovo, spolupráca v oblasti nešírenia jadrových zbraní sa končí,“ povedal pre rádio Echo Moskvy. Vzhľadom na nereálne podmienky, ktoré dal Putin Američanom na rozmrazenie dohody, však podľa Goľca skutočným adresátom nového posolstva nie sú USA. „Je to v prvom rade odkaz ruským občanom, že my tiež môžeme zraniť Washington,“ nazdáva sa vojenský expert.
V návrhu zákona si Putin stavia skutočne neskromné podmienky, po splnení ktorých by Rusko mohlo obnoviť platnosť dohody o plutóniu. Žiada, aby Spojené štáty obmedzili svoju vojenskú prítomnosť v krajinách, ktoré od roku 2000 vstúpili do NATO, konkrétne v Poľsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Bulharsku a Rumunsku. Trvá tiež na tom, aby sa USA „vzdali nepriateľskej politiky voči Rusku“, zrušili takzvaný Magnitského zákon, ktorý je podľa Kongresu zameraný proti Rusom ohrozujúcim ľudské práva i „protiruské“ ustanovenia zákona o podpore slobody na Ukrajine. Kremeľ navyše požaduje, aby Spojené štáty zrušili všetky sankcie prijaté proti Rusku po tom, čo zabralo Krym a angažovalo sa v ukrajinskom konflikte. Očakáva aj vyplatenie kompenzácií za škody spôsobené nielen americkými sankciami, ale dokonca aj ruskými protisankciami, čo je, mimochodom, prvým oficiálnym potvrdením, že odvetné opatrenia Moskvy tvrdo postihli aj ju samotnú.
Niektoré americké médiá to označili za vydieranie či dokonca ultimátum. Podľa analytika moskovského Centra politických technológií Alexeja Makarkina však o vydieraní nemôže byť reč. „Vydieranie znamená, že výmenou môžete niečo získať. Tu sú však stanovené jednoznačne nesplniteľné podmienky, čoho sú si vedomí aj naši politici,“ povedal pre denník Vedomosti Makarkin, podľa ktorého Rusko sa znova samo izoluje od Západu.
Aj podľa experta moskovského Carnegieho centra Alexeja Arbatova ide len o symbolické gesto. „Vyzerá to na nejaký sofistikovaný diplomatický žart,“ povedal pre denník Kommersant a dodal: „Stanovili sme také podmienky, ako by sme mali v rukách prinajmenšom americký jadrový kufrík a Washingtonu ho nevrátime, kým nesplní, čo žiadame“.