Aby bol nástupca terajšieho šéfa Pan Ki-muna Bezpečnostnou radou doporučený na schválenie na schôdzi Valného zhromaždenia, musia pri tajnom hlasovaní získať v pätnásťčlennej rade aspoň deväť hlasov a žiadny zo stálych členov s právom veta ho nesmie odmietnuť. Právo veta majú v rade USA, Británia, Francúzsko, Rusko a Čína.
Za favorita na obsadenie vrcholnej funkcie OSN v stredu vo svojom spravodajstve označila Guterresa aj ruská štátna agentúra TASS. Podľa stáleho ruského zástupcu Vitalija Čurkina je Bezpečnostná rada pripravená uskutočniť v newyorskom sídle OSN konečné formálne hlasovanie, ktoré sa má uskutočniť vo štvrtok ráno miestneho času (popoludnia SELČ).
„Dúfame, že (Guterres) bude zvolený jednomyseľne,“ povedal Čurkin, ktorý v októbri Bezpečnostnej rade predsedá. Podľa TASS dokonca portugalskému politikovi už k zvoleniu zablahoželal. Rusko pritom podľa neoficiálnych správ doteraz trvalo na tom, aby nový šéf OSN pochádzal z východnej Európy.
Svetová organizácia by sa na svojom novom šéfovi mala zhodnúť do konca tohto mesiaca. Návrh potom bude predložený na schválenie Valnému zhromaždeniu, ktorého súhlas je podľa diplomatov len formalitou. Pan Ki-mun z funkcie odchádza koncom roka.
Lajčák generálnym tajomníkom nebude
Slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák generálny tajomník Organizácie Spojených národov nebude, BR OSN sa totiž zhodla na portugalskom expremiérovi Antóniovi Guterresovi. Podľa medializovaných informácií dostal 13 podporných hlasov, ale žiadne veto. Jeden hlas „bez názoru“ bol od stáleho člena BR OSN, jeden od nestáleho.
Generálnym tajomníkom teda nebude ani žena, ani kandidát z východoeurópskej skupiny. Ani jedna z týchto kategórií ešte svojho generálneho tajomníka nemala.
Lajčák dostal podľa dostupných informácií sedem pozitívnych hlasov, šesť negatívnych, z toho dve vetá a dva bez názoru. Rovnaké čísla mal aj Srb Juk Jeremić, ten však dostal o veto naviac. Za nimi nasledovala Bulharka, šéfka UNESCO Irina Boková so siedmimi pozitívnymi, siedmimi negatívnymi hlasmi a jedným bez názoru. Za nimi nasledujú expremiérka Nového Zélandu Helen Clark (6–8–1), argentínska ministerka zahraničných vecí Susana Malcorra (5–7–3), slovinský expremiér Danilo Turk (5–8–2). S rovnakým výsledkom skončila aj eurokomisárka pre rozpočet a druhá Bulharka, ktorá do boja vstúpila iba minulý týždeň, Kristalina Georgieva. Macedónsky diplomat Srgjan Kerim bol predposledný s výsledkom päť pozitívnych, deväť negatívnych hlasov a jeden hlas bez názoru. Posledná skončila Moldavka Natalia Gherman (3–11–1).
Dnešné hlasovanie Bezpečnostnej rady OSN bolo prvé, keď si stáli členovia (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Rusko, Čína) mohli uplatniť právo veta. Tomuto hlasovaniu predchádzalo päť indikatívnych kôl, v ktorých 15 krajín BR OSN vyjadrilo svoj názor o kandidátoch spôsobom „podporujem“, „nepodporujem“ a „nemám názor“. V týchto hlasovaniach sa Lajčák umiestnil raz v strede rebríčka, raz na predposlednom mieste, dvakrát za sebou skončil druhý a v poslednom hlasovaní na treťom mieste.
Prvotné reakcie analytikov upozorňujú na to, že východoeurópska skupina ako jediná ešte svojho šéfa OSN nemala. Myslia si, že to vytvára nebezpečný precedens do budúcnosti.
Tohtoročný výber generálneho tajomníka OSN sa líši od tých predchádzajúcich. Bol otvorenejší a transparentnejší. Vlády boli oficiálne vyzvané, aby nominovali svojho kandidáta. Tí absolvovali aj tzv. hearingy, čiže vypočutia, v ktorých prezentovali svoju víziu a odpovedali na otázky diplomatov aj verejnosti. Potom, čo sa 15-členná Bezpečnostná rada zhodla na mene, kandidáta odporučí Valnému zhromaždeniu. To kandidáta schváli, ak kandidát dostane nadpolovičný počet hlasov. Nový generálny tajomník sa funkcie ujme od 1. januára 2017.