Niektoré oblasti na juhu sú totiž kvôli záplavám a spadnutým mostom odrezané od zvyšku krajiny, niekde nefunguje ani telefónne spojenie. Isté je však podľa OSN to, že krajinu čaká najhoršia humanitárna kríza od ničivého zemetrasenia v roku 2010.
„Máme zato, že počty obetí značne porastú s tým, ako sa záchranné tímy budú dostávať do neprístupných oblastí,“ uviedol riaditeľ charitatívnej organizácie Oxfam na Haiti Jean Claude Fignole. Dodal, že najdôležitejšie teraz je, čo najrýchlejšie zásobovať Haiťanov pitnou vodou a potravinami.
Na Haiti, ktoré patrí k najchudobnejším krajín sveta, je teraz jednou z najväčších obáv pre preživších epidémie chorôb, najmä cholery, ktorá si po zemetrasení pred šiestimi rokmi vyžiadala 10 000 obetí. Preto sú potrebné najmä rýchle dodávky pitnej vody.
Hurikán Matthew zasiahol Haiti v utorok. Vetry, ktoré ho sprevádzali, miestami dosahovali rýchlosť až 230 kilometrov za hodinu. Tisíce domov sa v dôsledku vetra a rozvodnených riek zrútili. Napríklad mesto Jérémie na západnom pobreží, obývané asi 40 000 ľudmi, bolo takmer úplne zničené.
Stovky ľudí prišli o život po tom, čo na nich spadli stromy alebo zrútené domy alebo sa utopili v rozvodnených riekach. Tisíce ľudí boli zrejme zranených, mnohí z nich sa snažia dostať do nemocníc. Niekde sa však do miest nedostanú. Napríklad mesto Petit Goave, ktoré leží asi 70 kilometrov juhozápadne od metropoly, zostalo z jednej strany odrezané, pretože rozvodnená rieka strhla most na hlavnej ceste.
Podľa odhadu OSN bude humanitárna pomoc potrebovať niekoľko stoviek tisíc ľudí. UNICEF oznámila, že v najviac postihnutých oblastiach žije pol milióna detí. Zaplavením polí prišli podľa OSN ľudia tiež o asi 80 percent úrody na juhu krajiny.