Je Európa vystrašená? Kroky Ruska na Ukrajine, konflikty v severnej Afrike a na Blízkom východe, migračná kríza aj napätie v kyberpriestore velia na ostražitosť. "Skutočne vidíme do istej miery návrat k povinnej vojenskej službe či minimálne debatu o nej. Jednoznačne to spájam so zmenenou bezpečnostnou situáciou po roku 2014,“ reagoval pre Pravdu Martin Zapfe z Centra pre bezpečnostné štúdie v Zürichu. "Po anexii Krymu a konflikte na východe Ukrajiny sa väčšina európskych krajín musela zamyslieť nad základnými predpokladmi, ktoré sa týkajú hrozieb,“ pripomína odborník.
Debatu o povinnej vojenskej službe teraz vedie Švédsko, ktoré ju zrušilo len v roku 2010. K nej sa už vrátila Litva a z ďalších štátov NATO ju majú Dánsko, Estónsko, Grécko, Nórsko a Turecko. Nemecko zase diskutuje o tom, že bude dôslednejšie napĺňať koncept civilnej obrany.
Aj slovenská vláda prijala pred niekoľkými dňami Bielu knihu, čo je politicko-strategický dokument, ktorý by mal určiť smerovanie ďalšieho rozvoja obrany štátu do roku 2030.
"Momentálna medzinárodná situácia má veľmi silný vplyv na debatu o obrane v celej Európe. Pre problémy na Ukrajine sa mnoho krajín najmä na východe kontinentu opäť viac sústredí na tradičnú obranu vlastného územia,“ vysvetľuje pre Pravdu Niklas Nováky, odborník na medzinárodnú bezpečnosť z univerzity v Aberdeene.
V tejto chvíli sa pritom dá predpokladať, že bezpečnostná situácia bude naďalej veľmi komplikovaná. Spor Západu a Moskvy o to, ako ďalej v Sýrii a pokračujúci konflikt na Ukrajine sú realitou, ktorú sa nedarí prekonať. Len v posledných dňoch ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil kroky USA za hrozbu národnej bezpečnosti. Spojené štáty zase obvinili Rusko zo snahy hackerskými útokmi ovplyvniť nadchádzajúce prezidentské voľby, čo je v podstate bezprecedentná situácia.
Predstava o obrane
Súčasná debata o obrane a bezpečnosti je tak určite daná vnímaním aktuálnych hrozieb. Do istej miery sa však dá chápať aj ako návrat k normálu. Za niekoľko posledných rokov výrazne klesli výdavky na ozbrojené sily, čo bolo spôsobené najmä hospodárskou krízou. Podľa štatistík NATO ešte v roku 2009 dávali európski spojenci na obranu v priemere 1,7 percenta HDP. Teraz je to 1,46. Nárast oproti roku 2015 je len o 0,1 percenta. Podľa Štokholmského inštitútu pre výskum mieru investovalo Rusko v roku 2015 do vojenstva 5,4 percenta HDP.
Experti upozorňujú, že je, samozrejme, na rozhodnutí každého štátu, na čo vynaloží peniaze. Na druhej strane si však krajiny musia odpovedať na otázku, ako reálne zaistiť bezpečnosť obyvateľstva.
Aj preto hľadá Európa nové scenáre, ako riešiť vlastnú obranu. "Ukončenie povinnej vojenskej služby v mnohých krajinách vyplývalo z toho, že konflikt v Európe vyzeral ako nepravdepodobná možnosť,“ pripomína Zapfe. "Hlavnou úlohou armád mali byť zahraničné misie, intervenčné a stabilizačné operácie niekedy aj ďaleko od Európy. Na to sa viac hodia profesionálne jednotky. Keďže sa však situácie zmenila, v niektorých krajinách sa diskutuje o návrate k povinnej vojenskej službe,“ uviedol Zapfe.
Príkladom debaty, ktorú má Európa, je Švédsko. Ide o krajinu s napätými vzťahmi s Ruskom, ktorá je mimo NATO a len v roku 2010 zrušila povinnú vojenskú službu. Zverejnená vládna štúdia teraz hovorí, že Švédsko by sa k nej malo vrátiť.
"Problémom je, že sa do ozbrojených síl hlási primálo kvalifikovaných Švédov. Súčasný návrh hovorí o tom, že by sme sa vrátili k využitiu ľudí, ktorých máme k dispozícii. Tak by sme zabezpečili, že švédske ozbrojené sily budú mať dostatok rezerv,“ reagoval pre Pravdu Johan Norberg zo Švédskej agentúry pre obranný výskum.
Štokholm tak podľa všetkého nepristúpi na úplnú povinnú vojenskú službu pre každého. Štát si bude vyberať, koho povolá, podľa potrieb. Ročne by išlo o niekoľko tisíc mužov. Ako pripomína portál TheLocal.se, mladí Švédi už dnes musia povinne po dovŕšení 18 rokov vyplniť dotazník na stránke ozbrojených síl.
Ako čeliť katastrofám
"Povinná vojenská služba poskytuje možnosť vytvorenia značných rezerv pre armádu, čo sa dá využiť v krízových situáciách. Často sa tiež hovorí, že ľudia, ktorí absolvovali vojenský výcvik, získajú silný zmysel pre národnú identitu. Na druhej strane nejde o tak dobre vycvičených vojakov, ako sú tí profesionálni. Okrem to mladí ľudia pri povinnej službe strácajú časť života, ktorý by mohli využiť na prácu alebo ďalšie vzdelávanie,“ vysvetľuje Nováky.
Podľa experta masová povinná vojenská služba nie je tým najlepším krokom k zabezpečeniu obrany. "Európske krajiny by mali viac peňazí dávať na armádu a jej modernizáciu. V roku 2015 iba päť krajín NATO z 28 splnilo záväzok, že vynaložia na obranu dve percentá HDP. Je to pritom kľúčové, aby sme si vedeli poradiť s rôznymi bezpečnostnými výzvami od terorizmu až po hybridné hrozby,“ myslí si Nováky.
"V modernej vojne je aj tak nasadenie veľkého počtu regrútov zastarané,“ reaguje tiež Igor Merheim-Eyre, expert na medzinárodné vzťahy z Kentskej univerzity. "Je však dobé zachovať si schopnosť zhromaždiť ľudské zdroje, od dobrovoľných hasičov po dopravnú políciu tak, aby vykonávali potrebné činnosti a zabezpečovali skutočný chod štátu. Neznamená to rinčanie zbraňami. Ide o to, aby sme mali plány, ako čeliť katastrofám. Tým prírodným, ale aj tým, ktoré vyvolajú ľudia,“ pripomenul Merheim-Eyre.
Európa tiež v tejto chvíli zvažuje, kam sa pohne so spoločnou obranou. Už na decembrovom summite EÚ majú lídri riešiť aj túto otázku. Táto debata je daná najmä troma faktormi. Existujúcimi bezpečnostnými hrozbami, brexitom a neistotou, čo sa týka budúcej úlohy USA v Európe, najmä keby sa stal novým americkým prezidentom republikán Donald Trump. V tomto prípade asi dôjde k tomu, že Spojené štáty sa na starom kontinente budú angažovať menej.
V tejto chvíli je absolútne predčasné a dokonca kontraproduktívne hovoriť o európskej armáde. Predpokladá sa však, že by mohlo vzniknúť spoločné civilno-vojenské veliteľstvo operácií EÚ. Únia by tiež rada videla väčšiu spoluprácu v obrannom priemysle a pri obstarávaniach, čo by ušetrilo peniaze.