O šéfovi maďarského kabinetu Viktorovi Orbánovi a o vás hovoria, že ste principiálnymi odporcami EÚ a v rámci nej integrácie. Je to tak?
Rozdiel je medzi EÚ a integračným procesom v Európe. Únia neznamená európsku integráciu. Je to iba jeden model, forma potenciálnej európskej integrácie. Nekritizujem integráciu v zmysle pozitívnych vzťahov medzi európskymi štátmi. Kritizujem centralizovanú formu integrácie, ktorá dnes existuje v únii. Musíme rozlišovať medzi integráciou a unifikáciou. Som za európsku integráciu, ale som proti európskej unifikácii.
Premiér Orbán čelí kritike hlavne západných politických špičiek. Napriek tomu je čoraz populárnejší aj na Západe. Môže sa podľa vás stať politikom európskeho formátu?
On ním už je vďaka jasným názorom. Nik však nevie, aké názory majú v skutočnosti západoeurópski politici, pretože nemajú nijaký názor. Iné je, či sa Orbán môže stať inštitucionálnym politikom. Obávam sa, že ho neprijmú. Doma však získal politický vplyv, ktorý, ak by som ho bol mal v čase rozhodovania o Lisabonskej zmluve, tak by som dokument nikdy nepodpísal.
Počas nedávnej návštevy Prahy rakúsky prezidentský kandidát Norbert Hofer hovoril v rámci rokovania s prezidentom Zemanom aj o možnosti rozšírenia V4 na V4+1. Je to reálne?
Je to iba sen. Prezident Zeman hrá svoju hru. Niečo povie a ja nie som proti, ale nemá mandát hovoriť za Česko. Ak s tým súhlasil, tak je to dobrá provokácia. Ak by to však prešlo na pôdu parlamentu, poslanci to zmetú zo stola.
Keď ste boli prezidentom, dlho ste odmietali ratifikovať Lisabonskú zmluvu a mnohí to žartovne charakterizovali ako klaustrofóbiu. Napokon ste mali pravdu v tom, že dohoda nefunguje. V čom však spočíva súčasný problém EÚ?
Neraz som, aj tu na Rodose, povedal, že samotná EÚ je problémom. Úniu alebo euroorientáciu charakterizuje negatívny vývoj. Začiatok sa datuje od Maastrichtskej zmluvy, keď sa z Európskeho hospodárskeho spoločenstva stala Európska únia.
Nasledovala Lisabonská zmluva, ktorú považujem za tragédiu. Myslím si preto, že moja kritika dokumentu bola opodstatnená. Bez Lisabonskej zmluvy by nebolo možné organizovať napríklad dnešnú migráciu v Európe. Takže som sa nemýlil.
Koľko je dnes v Česku migrantov?
Je ich viac ako všetkých dohromady v ostatných štátoch východnej a strednej Európy. Je ich viac ako emigrantov. Mnohí odchádzajú na Západ. U nás je viac migrantov ako tých, čo zmizli z Česka. Je to pozitívny moment. Napríklad v Poľsku pred pádom komunizmu bolo 39 miliónov ľudí a dnes je ich 36 miliónov. Takmer tri milióny kamsi zmizlo. Také čosi u nás niet.
Z tohto pohľadu je kritika Česka neopodstatnená. Podľa štatistiky prišlo k nám v minulom roku 50-tisíc ľudí. A neboli zo Sýrie či z Líbye, ale napríklad z Ukrajiny a možno aj zo Slovenska. Odmietam preto obvinenia, podľa ktorých sme principiálne proti migrantom.
A čo migranti z Blízkeho východu?
Je ich veľmi málo.
Napriek tomu sa aj Česi obávajú príchodu migrantov zo spomínanej oblasti.
Samozrejme, preto sme proti.
EÚ by mala aktualizovať svoju činnosť po tom, čo prespala zmeny vo svete. Napríklad v otázke víz. Môže sa stredná Európa stať ideologickým súperom Západu?
Opakujem, hlavnou chybou je unifikácia Európy a platí to bez ohľadu na to, čo sa odohráva vo svete. Bola to chyba aj v 60. a 70. rokoch. Nie je to nič nové. Je to vrodený defekt únie.
A v prípade ideologického oponovania Západu?
Privítal by som to, ale obávam sa, že sa tak nestane. Ak je visegrádska štvorka akousi reťazou, tak jej pevnosť sa odvíja od samého slabého ohnivka v nej. Obávam sa, že dnes ním je Česká republika. V tomto smere vítam, že prezident Zeman hrá inú úlohu.
Politické strany vrátane tej mojej zmizli z českej politiky. Zároveň sa obávam sa, že poľská, maďarská a slovenská kritika na adresu únie smeruje každá inde. Vždy ma považovali za kritika zoskupenia V4. Je to smiešne. Nikdy som tak nerobil.
Vždy som zdôrazňoval, že sa nepodarilo nájsť spoločnú politiku týchto štyroch krajín. Takže ide iba o hru na Visegrádsku skupinu. Jej členovia teraz síce našli akúsi spoločnú politickú platformu, ale obávam sa, že to dlho nevydrží.
Hovorí sa, že za každoročným fórom Dialóg civilizácií na Rodose je ruská propaganda. Čo si o tom myslíte ako účastník podujatia?
Odpoveď nie je jednoduchá. Samozrejme, že pán Jakunin, jeden zo zakladateľov fóra, a ľudia okolo neho hrajú dôležitú úlohu v súvislosti s fórom. Na podujatí sú však osobnosti z rôznych krajín. A to nie je žiadna ruská propaganda.
Som tu niekoľko dní, ale ani raz som nepočul slová o ruskej propagande. Dokonca sa tu o Rusku vôbec nehovorí. Minulý rok som bol na fóre prvý raz. Ideologicky je jeho zameranie ďaleko na ľavo od môjho postoja. Potvrdil som si, že už neexistuje tradičná diskusia pravice a ľavice o ekonomicko-sociálnych problémoch. Politiku dnes tvoria geopolitické otázky ako napríklad, čo robí Rusko, USA a EÚ? A o tom sme diskutovali aj na Rodose.
Čo si myslíte o tom, že únia, ktorá čelí problémom, namiesto ich riešenia hľadá nepriateľa v Rusku?
Ide o umelý problém. O snahu odpútať pozornosť od riešenia iných problémov.
Ani táto otázka nezjednocuje Európu, v ktorej každý rozmýšľa inak.
Mnohé západné médiá to dnes charakterizujú ako studenú vojnu. Môže to vyústiť do nemalých problémov.
Ako hodnotíte skutočnosť, že niektorí európski politici nevychádzajú zo záujmov únie, Európy, ale pokračujú v atlantickej politike?
Záujmy únie? Neexistujú. Má však záujmy prezentované svojimi elitami.
A v prípade celej Európy?
Je to rovnaké.
Aj na Rodose ste kritizoval vznik schengenského priestoru, zrušenie pôvodných hraníc medzi krajinami únie a tvrdili ste, že opačný vývoj by problémy vyriešil.
Kritizoval som Schengen, likvidáciu hraníc, ešte pred viac ako desiatimi rokmi. Dávno pred terajšou masovou migráciou. Stále sa pokúšam vysvetliť, že tzv. železná opona a hranice sú dve rozdielne veci. Považujem za prijateľnejšie ukázať pri hraničnej kontrole pas, ako pri priechode cez elektronický rám na letisku vysvetľovať, že mám umelý kĺb.
V krajinách V4 sa často hovorí o ich spoločnom záujme brániť energetickú bezpečnosť pred ruskou hrozbou. Skutočne nám hrozí nebezpečenstvo?
Je to prázdna fráza. Napriek tomu, že som ekonóm, nezaoberám sa tým. Vo svete, v Európe, je dostatok energetických zásob. Považujem to preto iba za hru na politiku o energetike.