„Existuje európske rozhodnutie, ktoré sa musí dodržiavať. Naproti tomu pozorujeme kroky členských štátov ako je Visegrád – Poľska, Česka, Maďarska, Slovenska, ktoré sabotujú presídľovanie a stavia sa na odpor Európskej únii a jej rozhodnutiam. To musí prestať, a to včas,“ vyhlásil Muzalas.
„Rozhnevaní hovoríme, že Európa by mala konečne rešpektovať svoje záväzky,“ zdôraznil Muzalas z aténskeho medzinárodného letiska, odkiaľ odletelo 111 utečencov do Fínska.
Minister povedal, že rok po spustení prerozdeľovacieho programu ostatné krajiny únie prevzali z Grécka len asi 5 000 utečencov, a pritom ich do konca tohto roka mali prevziať asi 33 000. Podľa Muzalasa je Grécko v súčasnosti pripravené vypraviť do iných krajín EÚ 7 500 utečencov a tiež 600 maloletých bez sprievodu.
Celkom vlani krajiny EÚ sľúbili prevziať z Grécka a z Talianska počas dvoch rokov 160 000 utečencov. Týka sa to obdobia do septembra 2017. Niektoré štáty s kvótami nesúhlasia, predovšetkým krajiny V4, ktoré ani nepočítajú s tým, že by mali plán uplatňovať. Maďarský premiér Viktor Orbán ho chce zablokovať pomocou ústavných zmien a na to, aby sa únia plánu vzdala, pretože nefunguje, je aj napríklad rakúsky minister zahraničia Sebastian Kurz.
Muzalas sa tiež posťažoval na nedostatočnú pomoc pri vybavovaní žiadostí o azyl. Krajiny EÚ sľúbili, že Grécku pošlú svojich zamestnancov, aby im s posúdením žiadosti o azyl pomohli. Grécki úradníci totiž obrovský počet žiadostí nezvládajú.
Vysídlenci začali masovo podávať v Grécku žiadosti o azyl po marcovej dohode EÚ s Ankarou z obáv, že budú vrátení do Turecka. Predtým väčšina z utečencov pokračovala ďalej do Európy a o azyl chcela žiadať najmä v Nemecku. „EÚ by mala dodržať túto dohodu, nie je to otázka solidarity s Gréckom, ale je to záväzok,“ povedal tiež Muzalas.
V Grécku je približne 60 000 utečencov, ktorí sa tam nahromadili, keď krajiny na takzvanej balkánskej trase tento rok na jar uzavreli hranice. Vlani touto cestou dorazilo do Európy, najmä do Nemecka, asi milión utečencov.